Výskumníci našli v Bosne desiatky kovových ingotov, ktoré zostali po železnej dobe; môžu odhaliť tajomstvo obyvateľov tejto oblasti.
Skupina archeológov z Múzea františkánskeho kláštora Tolisa v Bosne objavila v blízkosti rieky Sava súbor ingotov vyrobených v železnej dobe, ktoré zostali skryté pod vodou viac ako 2000 rokov. Podľa odborníkov ide o najväčší nález tohto druhu v histórii krajiny, ktorý môže vrhnúť svetlo na to, čo sa stalo s okolitými osadami na začiatku nášho letopočtu.
V popise nálezu sa spomínajú dvojpyramídové ingoty, teda kovové tyče, platne alebo bloky, ktoré sa zvyčajne používali na prepravu a ďalšie spracovanie, kde ich kováči tavili na výrobu rôznych predmetov, od nástrojov po zbrane. Podľa tvaru a jemných detailov možno určiť, v akej dobe boli vyrobené. Tie majú svoj pôvod v prechodnom období od epochy La Tène (450 pred n. l.) k rímskemu obdobiu a datujú sa do 1. alebo 2. storočia pred n. l.
Európa je pokladnicou starožitností a stôp veľkých civilizácií, ako sú grécka a rímska. Existujú však aj stopy iných, menších spoločenstiev, ktoré tiež zanechali svoju stopu na kontinente. Na rozdiel od Talianska, Francúzska alebo Španielska, kde sú ruiny viditeľné voľným okom a z času na čas sa zo zeme vyberajú tisícročné poklady, v Bosne to tak nie je. Napriek tomu vďaka vytrvalosti archeológov múzea Tolisa boli nájdené rôzne predmety z minulých storočí.
Po objavení literárneho diela, ktoré zmizlo pred viac ako 100 rokmi, sa odborníci z múzea vydali na expedíciu v blízkosti rieky Sava, aby vykopali predmety, ktoré na začiatku augusta objavil amatérsky archeológ.
Podľa informácií múzejných orgánov je nález zliatkov v Bosne najvýznamnejším nálezom tohto druhu, pretože „v Chorvátsku sa nachádza len jeden a v Slovinsku dva alebo tri. Väčšie množstvá boli nájdené vo Francúzsku, Nemecku, Maďarsku a Rumunsku“.
Všetko začalo s Pedrom Matkicom, nadšencom histórie Posaviny – povodia rieky, ktoré zahŕňa časť Chorvátska, Bosny a Srbska –, ktorý minulý rok náhodou zbadal niečo nezvyčajné v kalných vodách rieky Sava. Nerozumel, čo to môže byť, a tak urobil niekoľko fotografií, ktoré neskôr poslal riaditeľovi Mestského múzea vo Vinkovciach Hrvoje Vulićovi. „On bol ten, kto pochopil, že ide o niečo naozaj výnimočné,” uviedli v múzeu. Odtiaľ ho kontaktovali viacerí podvodní archeológovia a keď hladina rieky klesla natoľko, že bolo možné bezpečne ponoriť, začali s pátracími prácami.
Z inštitúcie informovali: „Najskôr bola zdokumentovaná povrchová vrstva, stanovené pevné orientačné body a potom bola lokalita odfotografovaná pre fotogrametriu, pomocou ktorej bude neskôr vytvorený 3D model a plán miesta. Potom boli predmety očíslované a vyzdvihnuté na povrch, umiestnené do plastových nádob s destilovanou vodou, kde budú uchovávané až do konzervácie a ďalšieho spracovania.“
Ďalším krokom bude chemická analýza zliatkov, ktorá by mala umožniť určiť miesto ťažby kovu a potvrdiť existenciu obchodných ciest spájajúcich Posavie na bosnianskej strane s Centrálnou Európou ešte pred naším letopočtom.
Ďalším pozoruhodným faktom, ktorý možno z tejto práce vyvodiť, je, že táto oblasť Balkánu mohla hrať dôležitú úlohu v obchode s ostatnou Európou, Blízkym východom a severnou Afrikou, čo sa doteraz nebralo do úvahy. Hlavná hypotéza je založená na bohatstve zdrojov, ktoré táto zem ukrýva.
Vedci, ktorí sa podieľajú na výskume kovových tyčí, tak otvorili možnosť pre ďalších odborníkov z Nemecka, Francúzska a Rakúska, aby sa zapojili do výskumu, pretože ide o nákladnú prácu, ktorá vyžaduje špeciálne materiály na prehĺbenie základných poznatkov, ako je napríklad pôvod použitého železa.
