Hlboká myšlienka o tom, ako chrániť svoje blaho, keď vás blízky človek neváži.
Psychológ a spisovateľ Walter Riso, autorita v oblasti duševného zdravia, sa podelil o svoje úvahy o tom, ako konať v prípade škodlivého správania. Podľa neho, keď vás niekto blízky ignoruje, pohŕda alebo vás núti cítiť sa zle, nie je potrebné fyzicky utekať. Podľa neho je dôležité naučiť sa vytvárať emocionálny odstup, ktorý chráni sebaúctu a nedovolí, aby správanie iného človeka ovplyvňovalo osobné blaho.
Emocionálny odstup ako prostriedok ochrany
Riso jasne vyjadril, že takéto dištancovanie sa neznamená prerušenie všetkých vzťahov alebo útek pred situáciou, ale prijatie vnútornej pozície sebaobrany. Podľa jeho slov: „Keď sa s tebou niekto zle zaobchádza a ignoruje ťa, treba sa od neho vzdialiť, ale neopustiť miestnosť.“ Na to vyzval, aby sme sa pozreli do seba, spojili sa so svojou históriou, osobnými spomienkami a bojmi, ktoré posilňujú identitu.
Sebavedomie ako odpoveď na ľahostajnosť
Odborník tvrdil, že sebadôvera je kľúčom k tomu, aby sa človek nedostal do pasce toxických vzťahov. Pokiaľ sa druhý človek naďalej správa pohŕdavo, najlepšou stratégiou je sústrediť sa na svoj vnútorný svet. Týmto spôsobom sa po návrate k interakcii môžete relatívne zhodnotiť jej vplyv: „Tvoj názor ma už nezaujíma, tvoj pohľad ma zraňuje.“ Takto ľahostajnosť druhého stráca silu a človek posilňuje svoju emocionálnu nezávislosť.
Na konci svojho posolstva Walter Riso zdôraznil, že byť ďaleko od toho, kto spôsobuje bolesť, v skutočnosti znamená byť bližšie k sebe. Táto vnútorná vzdialenosť pomáha pustiť to, čo neprináša úžitok, a uprednostniť duševný pokoj. V rozhodnom a oslobodzujúcom tóne zakončil svoj prejav jasnou úvahou: nájsť pokoj a naučiť sa povedať „ak som ťa videl, nepamätám si ťa“ je aktom emocionálnej zrelosti, ktorý umožňuje rásť bez závislosti na uznaní druhých.
