Niekedy sedíte nad úlohou a jednoducho nemôžete nájsť riešenie. Hamburskí výskumníci zistili, čo môže v takejto situácii pomôcť: stačí na to len 20 minút.
Dokonca aj krátky spánok môže pomôcť mozgu pri riešení zložitých úloh. Tí, ktorí sa na približne 20 minút ponoria do dobrého denného spánku, majú častejšie nápad ako tí, ktorí nespia. Zistili to výskumníci z Hamburskej univerzity. „Aj veľmi krátky spánok môže ovplyvniť kognitívne vnímanie,“ povedala psychologička Anika Löwe, ktorá spolu s Marit Petzka je autorkou štúdie uverejnenej v odbornom časopise PLOS Biology.
Pre svoje výskumy autori a ich tím najprv vykonali test s účasťou 90 ľudí, ktorí netrpia farebnou slepotou. Účastníci nesmeli počas dňa konzumovať kofeín a v noci pred testom museli spať o 30 % menej ako zvyčajne.
Najprv test, potom denný spánok, potom znova test
Test spočíval v rozpoznaní pohybu väčšiny bodov na obrazovke a určení preferovaného smeru stlačením tlačidla. Počas testu farba bodov poskytovala nápovedu o tom, v ktorom smere sa pohybuje väčšina bodov. Pred poludňajším spánkom to dokázali rozpoznať len niektorí účastníci.
Ostatní účastníci boli po prvom teste pripojení k elektródam na meranie mozgových vĺn a na 20 minút odoslaní do zatemnených miestností na spánok. „Moja kolegyňa strávila veľa času vo veľkom nábytkovom obchode, aby našla najpohodlnejšie kreslo,“ povedal Löwe.
Viac myšlienok po 20 minútach hlbokého spánku
Po zdriemnutí účastníci výskumu zopakovali test. „Tí, ktorí spali najhlbšie, najčastejšie zažili moment osvietenia po spánku.“ Takmer 86 percent ľudí, ktorí dosiahli hlbšiu fázu spánku, takzvanú fázu 2, nakoniec v teste rozpoznali súvislosť medzi farbami a smerom väčšiny bodov.
Medzi tými, ktorí zaspali, ale dosiahli len fázu 1 spánku, našlo riešenie približne 64 percent. Medzi tými, ktorí vôbec nezaspali, zažilo osvietenie 55 percent. „To zodpovedá výsledkom predchádzajúcich testov bez denného spánku. Vtedy približne polovica ľudí náhle pochopila, že môže použiť farbu na efektívnejšie riešenie úlohy.“
Učenie sa vo sne zostáva snom
Výskumník spánku Dieter Riemann z Univerzitnej kliniky vo Freiburgu hovorí o serióznom výskume so štatisticky významnými výsledkami. „Skúma úplne špeciálny jav: náhlu intuíciu, moment osvietenia,“ povedal univerzitný profesor a člen predstavenstva Nemeckej spoločnosti pre výskum spánku a spánkovú medicínu (DGSM). Samotné takéto záblesky myšlienok je ťažké skúmať, experimenty slúžia ako priblíženie sa k riešeniu problému.
Výskum opäť potvrdzuje, že spánok je prospešný pre pamäť. Rozširuje tak doterajšie poznatky v oblasti výskumu spánku. „Učiť sa vo sne je samozrejme sen.“ Spánok však pomáha pamäti selektívne uchovávať a triediť informácie, čím uvoľňuje miesto pre nové.
