Inžinieri vyvinuli vesmírnu loď Chrysalis, ktorá bude schopná dopraviť tisíce ľudí do najbližšej hviezdnej sústavy – Alfa Centaura. Hoci to znie ako scenár nového sci-fi filmu, už bol vypracovaný celý vedecký projekt. Cesta potrvá 400 rokov.
Medzihviezdna loď, ktorá cestuje vesmírom rýchlosťou svetla a prepravuje tisíce ľudí. Znie to povedome? Tak začínal film „Passengers“ (2016) s Jennifer Lawrence a Chrisom Prattom, v ktorom bol jeden z pasažierov náhodou prebudený niekoľko desiatok rokov pred koncom cesty. Teraz filmovú fantáziu pretavila do reality skupina inžinierov, ktorí navrhli niečo podobné. Chrysalis bude musieť prepraviť 2400 ľudí do najbližšej hviezdnej sústavy k Zemi – Alfa Centauri.
Cesta do vesmíru, ktorá by trvala štyri alebo päť generácií
Projekt získal prvé miesto v súťaži Project Hyperion, informuje „Live Science“. Na rozdiel od filmu tu nejde o hibernáciu. Podľa predpokladov inžinierov projektu loď s názvom Chrysalis môže prekonať vzdialenosť 40 biliónov kilometrov za približne 400 rokov, čo je znázornené v náčrte projektu. To znamená, že mnoho generácií pasažierov by strávilo celý svoj život na palube a mnohí z nich by poznali len život na lodi. Najbližšia hviezdna sústava mimo slnečnej sústavy – Alfa Centauri – sa nachádza vo vzdialenosti približne 4,37 svetelných rokov od Zeme. Skladá sa z troch hviezd: Alfa Centauri A, Alfa Centauri B a Proxima Centauri.
Podľa zámeru projektu by sa Chrysalis stal domovom pre niekoľko generácií ľudí, než by dosiahol hviezdnu sústavu, kde by ich mohol prepraviť na povrch planéty Proxima Centauri b, exoplanéty najbližšej k Zemi, ktorá obieha okolo červeného trpaslíka Proxima Centauri. Táto „superzem“, objavená v roku 2016, sa považuje za potenciálne vhodnú na život.
Najskôr izolácia v Antarktíde, potom vesmírna cesta do neznáma
Predtým, ako nastúpia na palubu, budú musieť budúci obyvatelia Chrysalis stráviť 70 až 80 rokov v izolácii v Antarktíde, aby sa psychicky prispôsobili životu v uzavretom prostredí. Stavba lode môže trvať 20 až 25 rokov a gravitácia bude udržiavaná neustálym otáčaním.
Najbližšia vrstva lode k jadru bude podľa zámeru autorov projektu určená na výrobu potravín, pestovanie rastlín, húb, mikroorganizmov, hmyzu a zvierat. Ďalšia vrstva bude tvoriť parky, školy, nemocnice a knižnice. Nasledujúca úroveň bude obsahovať obytné priestory s systémami cirkulácie vzduchu a výmenníkmi tepla.
Ďalšia vrstva by bola priestorom pre priemysel: od spracovania odpadu po farmaceutický priemysel. Vonkajšia vrstva by slúžila ako sklad zdrojov a zariadení a bola by obsluhovaná robotmi.
Obyvateľstvo bude riadiť umelá inteligencia
Hoci sa to v súčasnosti zdá ako číra fantázia a zápletka podobná dielam ako Fallout alebo Matrix, narodenie na palube Chrysalis bude naplánované tak, aby počet obyvateľov zostal na úrovni približne 1 500 ľudí. Riadenie lode by prebiehalo v spolupráci s umelou inteligenciou, čo by zabezpečilo sociálnu stabilitu a efektívny prenos vedomostí medzi generáciami.
Loď Chrysalis získala ocenenie poroty súťaže Project Hyperion za „systémovú konzistentnosť a inovatívny projekt modulárnej štruktúry obydlia“ a „hlbku detailov“. Víťazný tím piatich výskumníkov získal cenu vo výške 5 tisíc dolárov. Projekt zostáva hypotetický, pretože niektoré z potrebných technológií, ako napríklad komerčné jadrové reaktory, ešte neexistujú. Takéto koncepcie však môžu prispieť k rozvoju budúcich inžinierskych projektov.
