Štúdia zverejnená tento týždeň ukazuje, že v uzavretých priestoroch nás obklopuje obrovské množstvo neviditeľných mikroskopických plastových častíc s toxickými prísadami, ktoré môžu poškodiť zdravie.
Celkové množstvo mikroplastov v ovzduší rôznych priestorov je 100-krát vyššie, ako sa predtým odhadovalo, pričom denne vdychujeme až 68 000 častíc, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie. Svedčia o tom výsledky vedeckých výskumov zverejnených tento týždeň, ktoré opäť upriamujú pozornosť na problém znečistenia, ktorý vyvoláva čoraz väčšie obavy, ale podľa vedcov a ekologických aktivistov stále narastá. O týždeň sa vo Švajčiarsku začnú nové rokovania o globálnej dohode pod záštitou OSN zameranej na obmedzenie výroby tohto materiálu, ale vyhliadky nie sú nádejné.
Niektoré nedávne analýzy už ukázali, že koncentrácia mikroplastov (s veľkosťou menej ako päť milimetrov) vo vnútornom ovzduší je osemkrát vyššia ako na ulici. Okrem toho je ich 30-krát viac na predmetoch nachádzajúcich sa v miestnosti. Vzhľadom na to, že ľudia v rozvinutých krajinách trávia 90 % času v interiéroch, vrátane 5 %, ktoré trávia v autách, vedci z univerzity v Toulouse sa rozhodli overiť, akému množstvu sme vystavení, vzhľadom na častice, ktoré môžu byť vdychované, keďže ich veľkosť je od jedného do 10 mikrometrov v priemere.
Na tento účel Nadia Jakovenko a jej kolegovia analyzovali 16 vzoriek vzduchu odobratých v obytných priestoroch, kanceláriách a interiéroch automobilov pomocou Ramanovej spektroskopie, ktorá umožňuje určiť ich zloženie. Zistili, že priemerná koncentrácia týchto častíc v obytných priestoroch bola 528 jednotiek na meter kubický a v dopravných prostriedkoch až 2238 jednotiek, pričom v prvých prípadoch prevládali častice polyetylénu (široko používaného v textilnom a obalovom priemysle) a v druhých polyamidu. V skutočnosti tieto častice tvoria až 97 % celkového množstva analyzovaného prachu a 94 % z nich má veľkosť, pri ktorej môžu byť vdychované. Tieto údaje boli potom porovnané s už známymi údajmi o hustote. Výskumníci dospeli k záveru, že situácia s menšími časticami je oveľa horšia, ako sa predpokladalo: dospelí ľudia vdýchnu za 24 hodín približne 3200 častíc s priemerom od 10 do 300 mikrometrov a až 68 000 najmenších častíc.
Hoci výskumníci poznamenávajú, že na rozšírenie výsledkov sú potrebné ďalšie štúdie, v súčasnosti tieto údaje svedčia o tom, že riziko pre ľudské zdravie v súvislosti s touto látkou naďalej rastie. V skutočnosti boli pred dvoma rokmi v rámci výskumu objavené v tkanive ľudských pľúc, ale teraz sa zistilo, v akých množstvách sa vdychujú. „Kamkoľvek sa pozrieme, nachádzame ich, a to je znepokojujúce, pretože sú úplne neviditeľné voľným okom a prenikajú do najhlbších častí našich pľúc,“ uvádza Jakovenko vo svojom vyhlásení.
Tieto zložky môžu uvoľňovať toxické prísady, ako je isfenol A, ftaláty a brómované zlúčeniny
Jeroen Sonke, výskumný riaditeľ francúzskeho Národného centra vedeckého výskumu (CNRS), ktorý sa podieľal na tejto práci, dodáva v La Vanguardia, že okrem toho „môžu uvoľňovať toxické prísady, ako je bisfenol A, ftaláty a brómované zlúčeniny (nehorľavé prísady), ktoré sú prísadami narúšajúcimi funkciu endokrinného systému a zvyšujúcimi riziko predčasného pôrodu, porúch nervového a psychického vývoja, vrodených chýb mužského reprodukčného systému, neplodnosti, obezity, kardiovaskulárnych ochorení, ochorení obličiek a rakoviny“. Uznáva, že nie je dostatočne známe, koľko z nich sa hromadí v pľúcach alebo sa vylučuje kašľom alebo hlienom, ale poznamenáva, že „niektoré z nich tam pravdepodobne zostanú roky a tie najmenšie preniknú do pľúcnych buniek“.
V prípade obytných priestorov alebo vnútorných priestorov Sonke poukazuje na to, že okrem odevov sú zdrojom aj koberce, rohože, závesy, linoleové podlahy alebo akrylová farba. „Často žijeme v trojrozmernej plastovej krabici a časom sa pod vplyvom ultrafialového žiarenia a fyzického opotrebenia všetky tieto plasty rozkladajú.“ Okrem toho sa v automobiloch čoraz častejšie používa plast na zníženie hmotnosti s cieľom zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť.
Často žijeme v trojrozmernej plastovej krabici a časom sa všetky tieto plasty pod vplyvom žiarenia a fyzického opotrebenia rozkladajú na malé častice.
V poslednej dobe sa v ľudskom organizme čoraz častejšie nachádzajú mikroplasty. Boli už nájdené v krvi, mozgu, placente, tráviacom trakte a materskom mlieku. Doteraz najznámejším spôsobom, ako sa dostávajú do organizmu, bolo prehltnutie, preto sa odporúča nezohrievať jedlo v plastovom riadu, ale teraz je známe, že sú rozptýlené všade: v oblakoch, v pestovanej šaláte a vo všetkých vodných vrstvách oceánu, ako bolo uverejnené pred niekoľkými týždňami.
V Španielsku vedci, ako chemik Ethel Eljarrat, riaditeľka Inštitútu environmentálnej diagnostiky a výskumu vody (IDAEA-CSIC), alebo Nicolas Oleas z Univerzity v Granade, už mnoho rokov varujú pred rizikom zložiek, ktoré sa pripájajú k polymérom a dodávajú im rôzne vlastnosti v závislosti od konečného použitia. Eljarrat poznamenáva, že tieto francúzske výsledky sa zhodujú s predchádzajúcimi výskumami IDAEA a zdôrazňuje, že „čím menej mikroplastov hľadáme, tým je ich viac, ale je potrebné vykonať ďalšie výskumy o vplyve mnohých toxických látok s nimi spojených, z ktorých každá má svoj vlastný účinok“.
Odporúčania
Denné vetranie miestností, vysávanie, vyhýbanie sa syntetickým materiálom v dekoráciách a odevoch a celkovo menej nákupov plastov.
V tom istom duchu výskumník Nicolas Oleas zdôrazňuje koktail chemických zlúčenín, ktorým sme vystavení: „Veľa sa hovorí o fyzických účinkoch, o tom, že spôsobujú zápal a oxidáciu buniek, ale existujú aj biologické, organické účinky, ktoré vyvolávajú sprievodné zlúčeniny, ktoré neustále vdychujú dojčatá a domáce zvieratá v domácnostiach.“
Na otázku o odporúčaniach pre občanov sa všetci traja vedci zhodujú na dôležitosti každodenného vetrania miestností, upratovania prachu, odmietania syntetických materiálov v interiéri a oblečení a celkovo nákupu menšieho množstva plastov. Sonke tiež radí „voliť politické strany, ktoré berú ekologickú problematiku a zmenu klímy vážne“. Priemyslu odporúča „vyvíjať produkty s nižším obsahom toxických látok“. Tieto rady sú podobné odporúčaniam uvedeným v príručke Asociácie pacientov s CHOCHP pre ľudí s respiračnými problémami.
Na medzinárodnej úrovni, vzhľadom na potrebu naliehavého riešenia problému znečistenia plastmi, pokračujú rokovania o globálnej dohode iniciovanej OSN, ktorá stanoví obmedzenia výroby, bude podporovať a presadzovať efektívnejšie recyklovanie odpadov a zlepšovať dizajn. Nasledujúce, v poradí už šieste, zasadnutie sa uskutoční 5. – 15. augusta v Ženeve (Švajčiarsko), ale doteraz nebolo dosiahnuté výrazné pokroky medzi blokom ropných a ropných krajín, ktoré odmietajú znížiť produkciu, a krajinami, ktoré sú viac naklonené zavedeniu obmedzení, ako tomu bolo doteraz v prípade EÚ. V tejto otázke však, rovnako ako v iných environmentálnych otázkach, Európska komisia už vyjadrila svoju pripravenosť „zmierniť“ svoj postoj v záujme dosiahnutia konsenzu, ktorý podľa environmentálnych organizácií môže viesť k významnému oslabeniu opatrení.
