Výskumníci varujú, že hmotné stopy moderného života zanechajú v histórii planéty nezmazateľnú stopu. Ktoré prvky majú najväčší potenciál na zachovanie
V vzdialenej budúcnosti, keď paleontológovia budú skúmať geologické vrstvy Zeme, môžu objaviť fosílne pozostatky, ktoré sa budú úplne líšiť od tých, ktoré poznáme dnes. Paleontológovia Sara Gabott a Jan Zalasiewicz z Univerzity v Lesteri vo Veľkej Británii skúmajú túto možnosť vo svojej knihe „Discarded: How Technofossils Will Be Our Ultimate Legacy” (Odpadnuté: ako sa technofosílie stanú naším konečným dedičstvom).
Vo svojej práci autori predpokladajú, že predmety vytvorené človekom, ako sú plasty, odevy, mobilné telefóny a betónové konštrukcie, sa môžu stať prevažujúcimi skamenelinami budúcnosti a zanechať jedinečnú geologickú stopu, ktorá bude symbolizovať éru antropocénu.
V tom istom duchu odborníci uviedli, že technofosílie – termín označujúci zvyšky materiálov a predmetov vytvorených ľudstvom – môžu prekonať tradičné biologické fosílie počtom aj trvanlivosťou.
Medzi tieto predmety patria plastové fľaše, hliníkové plechovky, syntetické odevy a elektronické zariadenia, ktoré vďaka svojej odolnosti a zloženiu majú vysoký potenciál zachovania.
Podľa štúdie technofosílie zahŕňajú aj materiály ako betón, sklené vlákna, medené drôty a syntetické peny, ktoré spolu tvoria novú triedu geologických objektov s vlastnosťami zachovania, ktoré prevyšujú vlastnosti mnohých biologických zvyškov.
Gabbott zase poukazuje na to, že „každý rok vyrobíme 100 miliárd kusov odevov a približne 60 % z nich obsahuje plast“. Tieto materiály, ktoré boli vyvinuté na ochranu pred eróziou, slnečným žiarením a odieraním, môžu zostať nedotknuté po milióny rokov a vytvoriť tak jedinečný paleontologický archív.
Podľa štúdie môžu syntetické vlákna a mikroplasty slúžiť ako stratigrafické chronometre, pretože ich zloženie a farba umožňujú určiť obdobie, kedy boli vyrobené a vyhodené, čo zabezpečuje časovú presnosť nedávnych usadenín.
Oblečenie a plast: charakteristický znak
Oblečenie, ktoré bolo v archeologickej kronike historicky neviditeľné kvôli svojej biologickej rozložiteľnosti, má teraz väčší potenciál na zachovanie vďaka použitiu syntetických materiálov, ktoré nie sú stráviteľné pre mikroorganizmy a hmyz. Tieto odevy vyrobené z plastových vlákien môžu skamenieť, ak sú pochované v priaznivých podmienkach, ako sú uzavreté skládky odpadu.
Na druhej strane, plast je vďaka svojej odolnosti ideálnym materiálom pre budúce skameneliny, pretože je široko rozšírený v životnom prostredí a nachádza sa na skládkach a v oceánskych usadeninách, miestach náchylných na skamenenie.
Okrem toho, podľa štúdie, mikroplasty môžu zostať stabilné v sedimentárnych prostrediach po celé desaťročia a ich prítomnosť v pobrežných vrstvách sa používa ako indikátor ľudskej činnosti v priebehu 21. storočia.
Mestá a ich potenciál pre skamenenie
Osud miest môže tiež zohrávať dôležitú úlohu v geologickej kronike budúcnosti. Mestá ležiace na vyvýšeninách, ako je Manchester vo Veľkej Británii, sa časom rozpadnú a ich pozostatky budú odplavené do mora.
Mestá ležiace v nižších oblastiach, ako je New Orleans alebo Amsterdam, však majú väčšiu pravdepodobnosť, že skamenia kvôli svojej polohe v oblastiach náchylných na tektonické zosuny a zvýšenie hladiny mora.
V týchto prípadoch môže podzemná infraštruktúra, ako sú pilóty a systémy metra, zostať takmer nedotknutá po tom, čo bude pochovaná pod usadeninami. Mrakodrapy a iné nadzemné stavby sa naopak pravdepodobne rozpadnú na trosky a zanechajú vrstvu trosiek, ktorá sa môže rozprestierať na tisíce štvorcových kilometrov.
Podľa štúdie je betón, ktorého celková výroba presahuje 500 gigatún ročne, jedným z materiálov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zanechajú nezmazateľnú stopu v geologickej kronike, najmä v mestských oblastiach náchylných na zosúvanie pôdy.
Proces skamenenia a ideálne podmienky
Zkamenenie je proces, ktorý do značnej miery závisí od podmienok prostredja. Materiály vyvinuté s ohľadom na dlhú životnosť majú väčší potenciál na zachovanie ako organické materiály. Podľa Gabbota sú moderné skládky, kde sa odpad zhutňuje a izoluje od kyslíka, ideálnymi podmienkami pre zkamenenie.
V prípade biologických skamenelín sa výnimočná zachovalosť pozoruje v bezkyslíkových alebo hypersolených prostrediach, kde sa môžu zachovať mäkké tkanivá. Technologické skameneliny však nevyžadujú také extrémne podmienky, pretože ich konštrukcia im umožňuje odolávať rozkladu počas dlhých období.
Podľa štúdie môžu aj odolné chemické látky, ako sú PFAS (perfluórované uhľovodíky), slúžiť ako chemické stopové prvky v usadeninách vďaka svojej vysokej molekulárnej stabilite a odolnosti voči prirodzenému rozkladu.
Recyklácia odpadu a výzvy pre paleontológov budúcnosti
Hoci technofosílie budú hojné, ich interpretácia bude výzvou pre paleontológov budúcnosti. Predmety ako mobilné telefóny môžu byť ťažko identifikovateľné, pretože v priebehu času môžu vyzerať ako jednoduché nepriehľadné obdĺžniky z plastu a skla a ich presné určenie bude nejasné.
Okrem toho môžu paleontológovia pozorovať radikálnu premenu biodiverzity, pretože vplyv človeka znížil rozmanitosť divokých cicavcov na 4 %, zatiaľ čo domestikované zvieratá, ako sú sliepky a kravy, dominujú z hľadiska biomasy, čo sa stane novou charakteristikou antropocénu.
Podľa štúdie kosti priemyselne chovaných kurčiat – s urýchleným rastom tela a jednotnou morfológiou – sa môžu stať typickými skamenelinami 21. storočia, poskytujúc konkrétne dôkazy o ekosystémových zmenách spôsobených ľudstvom.
Hoci recyklácia odpadu je prospešná pre životné prostredie, môže sťažiť vznik technofosílií. Gabott poznamenáva, že mnohé druhy plastov možno recyklovať len raz, po čom podliehajú konečnej likvidácii. Pokrok v používaní recyklovaných materiálov, napríklad výstavba ciest z drveného plastu, však môže ovplyvniť to, ako sa tieto objekty budú zachovávať v budúcnosti.
Podľa štúdie opätovné použitie plastových materiálov v mestskej infraštruktúre neodstraňuje ich potenciál ako fosílnych materiálov, ale presúva ho do geologických vrstiev spojených s modernými stavbami, najmä v pobrežných regiónoch, ktoré sú náchylné na usadzovanie.
Pôsobivé technofosílie: náhodné dedičstvo
Na záver Zalasiewicz zdôraznil, že niektoré technofosílie môžu byť obzvlášť pôsobivé. Materiály ako epoxidová živica, ktorá sa v súčasnosti široko používa, môžu slúžiť ako náhrada jantáru a zachovať predmety s úžasnou mierou detailov. Náhodné podmienky vytvorené človekom, ako je absencia kyslíka na niektorých skládkach, môžu prispieť k zachovaniu predmetov v takmer ideálnom stave.
Nakoniec bude fosílne dedičstvo ľudstva predstavovať zmes každodenných predmetov a monumentálnych stavieb, ktoré zanechajú hmotné svedectvo o tom, ako ľudia premenili planétu. Technofosílie nielenže rozprávajú históriu našej civilizácie, ale slúžia aj ako pripomienka dlhodobých dôsledkov našich činov na Zemi.
