V pondelok 21. júla bola do obehu uvedená nová minca s nominálnou hodnotou 100 pesos na počesť stého výročia založenia Centrálnej banky Čile. Zvláštnosťou tejto mince je, že na rozdiel od iných pamätných mincí ju možno používať pri akýchkoľvek transakciách.
V súvislosti s tým numizmatik Ignacio Villalón odpovedá na otázku, ktorú si nepochybne kladú mnohí: Oplatí sa uchovať exemplár novej mince, ak sa vám dostane do rúk?
Má zmysel uchovať si novú mincu v hodnote 100 pesos, môže v budúcnosti získať väčšiu hodnotu?
V prvom rade je potrebné upresniť, že, ako už skôr spomenula pokladníčka Centrálnej banky Cecilia Feliu, „táto minca špeciálnej emisie je určená na používanie, nie na uchovávanie“. Niektorí však môžu myslieť, že ak si jeden alebo dva kusy ponechajú, môžu v budúcnosti dosiahnuť značný zisk, ak ich predajú. Do akej miery je to pravda?
Podľa odborníka na numizmatiku nie je 30 miliónov, čo je náklad oznámený bankou pre túto špeciálnu emisiu, malé množstvo, preto považuje za nepravdepodobné, že nová minca v hodnote sto pesos dosiahne výrazne vyššiu hodnotu. „V skutočnosti je to celkom bežný jav u mincí v hodnote 100 pesos. Preto si myslím, že o 50 rokov ich hodnota neprekročí tisíc pesos,“ poznamenal.
Jedným z rozhodujúcich faktorov hodnoty mince je skutočne jej vzácnosť, náklad a nie toľko čas, ktorý uplynul od jej vydania. Dôležitý je aj stav zachovania.
„V skutočnosti čas nemá veľký význam. Napríklad máme mincu v hodnote jedného pesa z roku 1933, ktorá má už takmer 100 rokov a bola vydaná v náklade 30 miliónov kusov. Dnes stojí od 100 do 500 dolárov. Je veľmi stará, ale keďže bola veľmi rozšírená, nemá prakticky žiadnu hodnotu,“ upresnil Villalón.
Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvniť hodnotu, je prítomnosť chyby razenia, hoci podľa odborníka je to dnes málo pravdepodobné, pretože mincovňa má veľmi vysokú kontrolu kvality. Existujú však precedensy.
Ako si numizmatik spomína, v roku 2000 bolo vydaných 2 000 kusov mincí s nominálnou hodnotou 500 pesos s rokom na oboch stranách. Bola to chyba: išlo o prototypy, ktoré nemali byť uvedené do obehu. Dnes sa tieto mince predávajú za cenu od 250 000 do 300 000 pesos. „Ale opakujem, pochybujem, že sa teraz môže stať niečo podobné, hoci nikdy nie je na škodu pozorne skontrolovať každý exemplár, či nie je na ňom niečo nezvyčajné,“ poradil.
Ako zaujímavý fakt Villalón poznamenal, že najdrahšou mincou, o ktorej vie, je peso Coquimbo z roku 1828, ktorého hodnota sa dnes odhaduje na 28 miliónov dolárov.
Čo je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o uchovávaní alebo zbieraní mincí?
Na otázku, aké podmienky musí minca spĺňať, aby stála za uchovanie, zberateľ mincí odpovedal, že je potrebné venovať pozornosť nasledujúcim veciam:
— Dobrý stav. Napríklad, ak máte mincu staršiu ako 20 rokov, ktorá je v ideálnom stave, stojí za to ju uchovať.
— Je vyrobená z cenného materiálu, ako je striebro alebo zlato.
— Bola vydaná v malom náklade alebo má nejaké chyby razenia.
Podľa neho zberatelia na uchovávanie používajú špeciálne kartónové škatule s okienkami, ktoré zabraňujú korózii. „Ak však takéto škatule nemáte, odporúčam mince uchovávať na suchom mieste bez vlhkosti a zabrániť ich kontaktu s inými mincami, aby nedošlo k oxidácii alebo poškodeniu,“ dodal.
Na záver numizmatik vyzval tých, ktorí sa rozhodli venovať sa zbieraniu mincí, aby sa nezameriavali na ich ekonomickú hodnotu, ale na lásku a vášeň pre zbieranie.
Niektorí zbierajú podľa témy: mince s vtákmi, bimetalové mince, strieborné mince atď. „Osobne zbieram skúšobné mince. Sú to prototypy dizajnu a chyby v exemplároch iba z Čile.“
