Po celé desaťročia ľudstvo verilo, že stred Zeme je úplne nedostupná oblasť, neprekonateľná hranica, kde sú uložené nedosiahnuteľné tajomstvá. Avšak výskumy nemeckých vedcov odhalili prekvapivé dôkazy, že materiály zo zemského jadra môžu postupne vystupovať na povrch a byť prenášané sopkami. Medzi týmito materiálmi sa nachádza nič menej ako zlato, ale aj iné drahé kovy.
Kľúčom k tomuto výskumu je objav stôp zlata a ruténia v vulkanických horninách hlbokého pôvodu, najmä v oblastiach ako Havaj. Údaje svedčia o tom, že tieto materiály majú oveľa hlbší pôvod, ako sa považovalo za možné, a to na hranici medzi jadrom a mantiou Zeme. Vďaka novým metódam izotopovej analýzy vedci dokázali, že jadro nie je úplne izolované a za určitých podmienok môže časť svojich prvkov uvoľňovať na povrch.
Centrum Zeme: poklad, ktorý začína vychádzať na povrch
Odhaduje sa, že menej ako 0,1 % všetkého zlata na planéte sa nachádza v zemskej kôre, ktorá je dostupná pre moderné technológie. A zvyšok? Ten leží v hĺbke viac ako 3000 kilometrov, v útrobách zemského jadra, podľa údajov univerzity v Göttingene.
Napriek tomu, že toto obrovské množstvo zlata bolo zdanlivo odsúdené na to, aby navždy zostalo v zemi, nedávne výskumy otriasli týmto paradigmatom. Skupina nemeckých geochemikov dokázala, že existuje spôsob, pomocou ktorého sa časť tohto cenného materiálu môže dostať na povrch.
Sopky, ktoré boli po stáročia považované za ničivé javy, môžu byť tiež nositeľmi skrytých pokladov. Konkrétne, lávové toky analyzované na Havajských ostrovoch odhalili stopy drahých kovov, ktoré podľa ich izotopových charakteristík nemohli pochádzať len z hornej časti plášťa, ale mali svoj pôvod v jadre plášťa.
Kľúčový objav je založený na izotope ruténia: 100Ru. V strede Zeme sa tento izotop vyskytuje v pomeroch, ktoré sa líšia od pomerov v zemskom plášti. Výskumy odhalili neobvykle vysokú koncentráciu 100Ru vo vulkanických horninách, čo priamo poukazuje na spojenie medzi jadrom a hlbokou plášťovou vrstvou. Tento rozdiel, ktorý bol donedávna nepostrehnuteľný, sa podarilo objaviť vďaka nedávno vyvinutým metódam izotopovej analýzy.
Dr. Niels Messling z geochemického oddelenia univerzity v Göttingene tvrdí, že tieto výsledky potvrdzujú prítomnosť materiálu z jadra, ktorý preniká do plášťa. Tento proces, hoci mimoriadne pomalý a obmedzený, mohol prebiehať milióny rokov, o čom sme nevedeli.
Jeho kolega, profesor Matthias Willbold, ide ešte ďalej a tvrdí, že tieto údaje dokazujú, že stred Zeme nie je úplne uzavretá guľa, ako sa predtým predpokladalo. Naopak, zdá sa, že v určitých bodoch interaguje s plášťom, čo umožňuje ťažkým a vzácnym materiálom stúpať smerom ku kôre, prenášané konvekčnými prúdmi a hlbokými magmami.
Toto objavenie však neznamená, že sa otvoria bane na ťažbu zlata priamo zo zemského jadra. Množstvá objavené v horninách sú zanedbateľné a ich ťažba je v súčasnosti nerentabilná a technicky nerealizovateľná. Vedecká hodnota tohto objavenia je však neoceniteľná.
Po prvé, pretože poskytuje priamy dôkaz, že jadro a plášť nie sú úplne izolované od seba, čo mení naše chápanie vnútornej dynamiky planéty. Po druhé, pretože otvára nové perspektívy pre štúdium pôvodu a formovania niektorých typov vulkanických ostrovov, ako sú Havajské ostrovy, ktoré mohli hrať kľúčovú úlohu pri prenose týchto materiálov z hlbín.
Okrem toho prítomnosť zlata a iných drahých kovov v týchto vulkanických zónach otvára cestu pre podrobnejšie výskumy v iných častiach sveta s podobnými charakteristikami. V budúcnosti sa možno podarí odhaliť zákonitosti, ktoré umožnia predpovedať, v ktorých regiónoch môže byť vyššia koncentrácia týchto prvkov.
Skutočnosť, že materiály z jadra sa môžu pomaly vynárať na povrch vďaka sopkám, znamená, že Zem je oveľa aktívnejšia, premenlivejšia a prepojenejšia, ako predpokladala väčšina geologických modelov. Tento objav naznačuje, že planéta má, hoci obmedzené, spôsoby prerozdeľovania svojich vlastných prvkov z jadra na povrch, čo mohlo mať dôležité dôsledky pre jej vývoj a vhodnosť pre život.
Podľa doktora Messlinga „naše objavy otvárajú úplne novú perspektívu na evolúciu vnútornej dynamiky našej planéty“. A hoci zlato priťahuje najviac pozornosti, skutočná hodnota tohto výskumu spočíva v tom, že odhaľuje vnútorné mechanizmy Zeme a spojitosť medzi jej najhlbšími vrstvami a životom na povrchu.
