Jediným rozumným vysvetlením je, že meteority boli vyvrhnuté z jednej z planét slnečnej sústavy. Doposiaľ sa však považovalo za nemožné, že by sa niečo také mohlo stať
Dva meteority nájdené v severnej Afrike môžu navždy zmeniť to, čo bolo známe o planéte najbližšej k Slnku. Vzorky, ktoré dostali názvy Ksar Ghilane 022 a Northwest Africa 15915, majú chemické zloženie, ktoré v niekoľkých aspektoch zodpovedá zloženiu povrchu planéty, čo podnietilo skupinu vedcov k vyslovenu hypotézy, ktorá sa doteraz zdala nemožná: že ide o úlomky vyvrhnuté z tejto planéty.
Po desaťročia vedecká komunita považovala za nemožné, že Merkúr môže vyvrhovaťmeteority na Zem kvôli svojej blízkosti k Slnku, ktorá bráni materiálom vyvrhnutým pri zrážkach uniknúť z jeho gravitačnej príťažlivosti. Podrobná analýza týchto dvoch vesmírnych kameňov však priniesla výsledky, ktoré spochybňujú túto teóriu a oprávnene poukazujú na ich merkuriánsky pôvod.
V vzorkách boli objavené minerály ako olivín, pyroxén, oldhamit a malé množstvá sodného plagioklasu, čo zodpovedá pozorovaniam vykonaným misie NASA Messenger na povrchu planéty. Okrem toho majú rovnaké izotopové pomery kyslíka ako aubrity, meteority, ktoré sa tiež považujú za kandidátov na planetárny pôvod.
Tento objav spochybňuje predchádzajúce isté závery.
Ako vysvetľuje expert Ben Ryder-Stokes v The Conversation, oba meteority majú približne rovnaký vek – 4,528 miliardy rokov, čo z nich robí pozostatky raného štádia vývoja Slnečnej sústavy. Tento vek prevyšuje aj najstaršie známe vzorky z povrchu Merkúra, ktorých pôvod sa datuje približne na 4 miliardy rokov, čo posilňuje teóriu, že tieto fragmenty pochádzajú z materiálu, ktorý v súčasnosti už z planéty zmizol.
Na pozadí tohto nového objavu, o ktorom sa dozvedeli z článku v časopise Icarus, sa tiež objavujú rozpory. Napriek podobnosti s povrchom Merkúra vzorky obsahujú menej plagioklasu, ako sa očakávalo, čo vnáša neistotu do ich presného pôvodu. Vedci sa však domnievajú, že tieto rozdiely možno vysvetliť, ak ide o materiál získaný z povrchového plášťa, a nie priamo z vonkajšej kôry planéty.
Analýza pôvodu meteoritu sa zvyčajne zakladá na porovnaní so vzorkami získanými priamo počas vesmírnych misií, ako sú misie na Mesiac alebo Mars. V prípade Merkúra však na Zem nikdy nebol doručený žiadny materiál, čo robí akúkoľvek prirodzenú stopu mimoriadne cenným vedeckým nálezom.
Misia BepiColombo, vyvinutá ESA a JAXA, je v súčasnosti na ceste k Merkúru a očakáva sa, že poskytne vysokorozlíšiteľné snímky a údaje, ktoré pomôžu definitívne potvrdiť alebo vyvrátiť pôvod týchto vzoriek. Jej prínos bude kľúčový pre vyriešenie tejto geologickej záhady.
