Skupina amerických výskumníkov vytvorila „pavúkov-kyborgov“ zo skutočných mŕtvol. Aký je cieľ takéhoto experimentu?
V klasických videohrách, ako je Doom, sú bytosti podobné zlému Spider Mastermindovi (na obrázku na začiatku článku) nečestným spojením tela a kovu, ktoré kombinuje biológiu a technológiu a vytvára absolútne desivé bytosti. Hoci nestrieľajú plazmovými lúčmi ako táto postava z videohry, robotické zombie pavúky sú úplne reálne vďaka skupine výskumníkov špecializujúcich sa na nekrobotiku, novú oblasť biológie a robotiky, ktorá ponúka opätovné využitie tiel zvierat alebo pavúkovcov na rôzne účely, čo otvára široké spektrum možností, ktoré sú rovnako zaujímavé ako aj znepokojujúce.
Nie je to prehnané: zombie pavúky-roboty existujú vďaka nekrobotike, ktorá opätovne využíva ich mŕtvoly na vytvorenie malých funkčných kyborgov.
Nekrobotika je nová úžasná odvetvie inžinierstva, ktorá spája mŕtvoly a technológie na vytvorenie funkčných biohybridných robotov. Hoci to znie ako extrémne pochmúrna vedecká fantastika, je to úplne reálne: v roku 2022 sa skupine výskumníkov z Riceovej univerzity v Houstone v Texase (USA) podarilo využiť mŕtve telá pavúkov ako mechanické pohony a premeniť ich na robotické klepeta, ktoré dokážu otvárať a zatvárať nohy podľa želania. Na tento účel vložili ihlu do prosomy – prednej časti tela pavúka – a použili pneumatický tlak, aby napodobnili hydraulický systém, ktorý tieto zvieratá používajú počas života na pohyb končatín, čím obnovili ich tuhosť a pohyblivosť. Tento jav, ktorý v tlači dostal názov „robotické zombie pavúky“, upútal pozornosť celého sveta vďaka svojej znepokojujúcej a revolučnej povahe.
Hoci sa to zdá neuveriteľné, okrem počiatočného šoku a zvedavosti má nekrobotika praktické využitie s obrovským potenciálom. Využitím biologických štruktúr, ktoré sa už nachádzajú v organizmoch, ako je hydraulický exoskelet pavúkov, vedci môžu vyvinúť efektívne, ľahké a biologicky rozložiteľné robotické systémy. Medzi potenciálne použitia týchto „kiborgov-pavúkov“ patrí mikrochirurgia, manipulácia s mimoriadne krehkými objektmi alebo výskum mimoriadne úzkych a malých priestorov, kde nie je možné použiť bežné zariadenia. Okrem toho, vďaka zníženiu potreby umelej výroby určitých súčiastok, to môže pomôcť minimalizovať množstvo elektronického odpadu.
Tento nový odvetvie robotiky však kladie vážne etické a morálne dilemy. Aj keď sa pracuje s už mŕtvymi zvieratami, myšlienka využitia ich tiel ako technologických nástrojov vyvoláva diskusiu o hraniciach experimentov a rešpektovaní života zvierat. Najkritickejšie hlasy sa obávajú, že normalizácia takýchto praktík povedie k desenzibilizácii spoločnosti voči utilitárnemu využívaniu živých bytostí, aj po ich smrti, a požadujú stanovenie jasných etických rámcov, skôr ako sa táto technológia bude ďalej rozvíjať. Existujú dokonca ľudia, ktorí tvrdia, že takéto opätovné použitie mŕtvych tiel je samo o sebe zvráteným podnetom a môže viesť k vytvoreniu farmách, ktoré sa budú zaoberať produkciou mŕtvych zvierat ako na bežiacom páse.
Nekrobotika umožňuje opätovné použitie tiel zvierat (v tomto prípade pavúkov) ako funkčných biogybridných robotov.
Nakoniec, nekrobotika nastoľuje reálne otázky, ktoré sa veľmi často skúmajú v rôznych dielach vedeckej fantastiky: „Čo sme ochotní obetovať v záujme pokroku spoločnosti?“ Dnes je hranica prípustného „len“ v „oživených“ pavúkoch, ktoré sa pohybujú podľa príkazov svojho tvorcu, ale zajtra to môžu byť bomby-psy, ako to už bolo počas druhej svetovej vojny. Ako to už býva, veda je schopná zmazať hranicu medzi životom a smrťou, medzi telom a strojom. Niekedy skutočnosť predstihne fantáziu a nie je potrebné hľadať v vymyslenom kyberpunkovskom dystopickom svete desivé experimenty, ktoré spájajú telo a kov.