Bolesti svalov sa môžu vyskytovať v rôznych častiach tela. Príčiny môžu byť rôzne. V tomto článku sa obmedzíme na vitamínovú nedostatočnosť ako príčinu fyzických ťažkostí.
Kedy hovoríme o svalovej bolesti?
Svalová bolesť, tiež nazývaná myalgia, sa opisuje ako „bodavá, kŕčovitá, ťahavá, pálivá alebo tlaková bolesť v svaloch“. Vo väčšine prípadov postihuje „oblasť chrbta, ramien alebo krku“. Svalová bolesť môže byť akútna, ale aj chronická.
Príčinou môžu byť „nebezpečné napätie, natiahnutie alebo zranenia“, ktoré prejdú samé od seba. Ak sú bolesti chronické, môžu byť spôsobené nesprávnym držaním tela a preťažením. Je tiež možné, že sú „sprievodným príznakom závažných ochorení svalov, nervového systému, kostry alebo iných orgánov“.
Ktorý vitamín chýba pri bolestiach svalov?
Ak sú bolesti svalov spôsobené nedostatkom živín, v organizme je nedostatok horčíka, vápnika alebo vitamínu D. Horčík je dôležitý aj pre nervy a srdce – jeho nedostatok ovplyvňuje zdravie kostí a môže viesť k osteoporóze. Vápnik je tiež nevyhnutný pre nervy – jeho nedostatok môže viesť nielen k osteoporóze, ale aj k suchosti kože alebo obmedzeniu pohyblivosti.
To nás privádza k vitamínu D. Takzvaný „slnečný vitamín“ posilňuje kosti a svaly a zabezpečuje normálnu činnosť imunitného systému. Riziko jeho nedostatku je obzvlášť vysoké v tmavom ročnom období. Preto odborníci odporúčajú zásobiť sa vitamínom D na jar a v lete, teda v mesiacoch, keď je slnečné žiarenie najintenzívnejšie. Portál uvádza, že „asi 80 – 90 % vitamínu si organizmus vytvára sám pod vplyvom ultrafialového žiarenia na pokožku“.
Ako získať dostatok vitamínu D?
Ako orientačná norma sa odporúča pobyt na slnku od piatich do 25 minút denne. Táto hodnota však závisí od faktorov, ako sú „typ pokožky, ročné obdobie a denná doba, poveternostné podmienky, oblečenie alebo používanie opaľovacích krémov“.
Samozrejme, organizmus si môže vitamín D získaný v letných mesiacoch uložiť na použitie v menej slnečných mesiacoch. V takom prípade je však o to dôležitejšie dbať na zdravú a vyváženú stravu. Podľa údajov Roberta Koha (RKI) však len málo potravín obsahuje významné množstvo vitamínu D, medzi nimi tučné morské ryby, niektoré vnútornosti, jedlé huby a vajcia. Ako alternatíva sa môžu použiť doplnky stravy alebo obohatené potraviny.
Je však potrebné byť opatrný: zatiaľ čo predávkovanie slnečným žiarením nie je možné, nadmerný príjem vitamínu D môže mať následky. Odborníci uvádzajú predovšetkým nevoľnosť, kŕče v bruchu, zvracanie a poškodenie obličiek, v dlhodobom horizonte nie je vylúčená otravu, pretože organizmus vitamín slnka akumuluje.
Kedy možno hovoriť o nedostatku vitamínu D?
Podľa RKI k nemu dochádza „pri dlhodobom nedostatku vitamínu D v organizme a pri výskyte klinicky významných symptómov“. Uvádzajú sa rachitída alebo osteomalácia, teda poškodenie kostí. Treba však poznamenať, že hladina vitamínu D v krvnej srvátke podlieha silným sezónnym výkyvom. Jednorazový pokles hladiny nemusí nutne znamenať dlhodobý nedostatok vitamínu slnka.
Z lekárskeho hľadiska je možné prípadný deficit zistiť pomocou testu na vitamín D u lekára.
Kto je obzvlášť ohrozený nedostatkom vitamínu D?
RKI uvádza v prvom rade ľudí, ktorí sa zriedka zdržiavajú na čerstvom vzduchu. Môžu to byť aj ľudia s obmedzenou pohyblivosťou, chronicky chorí alebo odkázaní na opateru. Nezávisle od toho sú starší ľudia „celkovo v rizikovej skupine, pretože s vekom klesá vlastná produkcia vitamínu D“ a navyše „zvyčajne konzumujú menej potravín, takže s jedlom prijímajú menej vitamínu D“.
Zvýšené riziko existuje aj u dojčiat, „pretože nemajú byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu“. Okrem toho RKI spomína aj „ľudí, ktorí z náboženských alebo kultúrnych dôvodov vychádzajú von len s zakrytou pokožkou, ako aj ľudí s tmavšou farbou pokožky“. To súvisí s tým, že pokožka s vyššou pigmentáciou prepúšťa menej ultrafialového žiarenia.
Z iného dôvodu patria do rizikovej skupiny ľudia s chronickými ochoreniami žalúdka, čriev, pečene alebo obličiek, ak užívajú lieky, ktoré narušujú metabolizmus vitamínu D.
