V roku 2025 bezprecedentný oceánografický jav narušil ekologickú rovnováhu Panamského zálivu: úplná absencia upwellingu. Tento jav má vážne dôsledky pre morské ekosystémy, remeselné rybárstvo a stabilitu klímy v regióne.×
Každý rok sa pozdĺž tichomorského pobrežia Panamy odohráva dôležitý oceánografický jav: upwelling. Tento proces vynáša na povrch hlboké, studené a živinami bohaté vody, čím podporuje produktivitu miestneho rybného hospodárstva a chráni koralové útesy pred prehriatím. Do roku 2025 sa tento sezónny cyklus zdal byť rovnako spoľahlivý ako striedanie ročných období. Tento rok však po prvýkrát za posledné štyri desaťročia v Panamskom zálive nedošlo k zdvihnutiu studenej vody na vodnej ploche.
Toto narušenie, ktoré zaznamenala medzinárodná skupina vedcov pod vedením Smithsonian Tropical Research Institute v spolupráci s Max Planck Institute, vyvoláva vážne obavy. Štúdia uverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) zdôrazňuje zraniteľnosť tropických systémov tvárou v tvár čoraz nepredvídateľnejším klimatickým zmenám.
Dôležitá úloha apvelu v Panamskom zálive
Apvel je oceánografický jav, ktorý má zásadný význam pre tropické pobrežné ekosystémy. V Panamskej zátoke sa vyskytuje každoročne v suchom období, od decembra do apríla. Tento proces je výsledkom pôsobenia severných pasátov. Tie spôsobujú rozptyl povrchových vôd, čím umožňujú hlbokým, studeným a živinami bohatým vodám stúpať na povrch. Toto stúpanie živí fytoplanktón, ktorý je základom morského potravinového reťazca.
Podľa Aarona O’Dea, paleobiológa zo Smithsonian Tropical Research Institute (STRI), tento systém funguje ako „prirodzený motor oceánskeho hnojenia“. Prispieva k rozvoju bohatých rybárskych revírov. Okrem toho slúži ako tepelný nárazník pre koralové útesy v obdobiach silnej horky.
Na rozdiel od veľkých systémov upwellingu, ako sú Humboldt alebo Kalifornia, systém Panamy zostáva málo preskúmaný. Napriek tomu je rovnako dôležitý. Efekt upwellingu sa neobmedzuje len na biologickú produktivitu. Ovplyvňuje aj pobrežné mikroklíma, ochladzuje vodu v kúpacej sezóne a reguluje miestne teploty.
Aspoň počas štyridsiatich rokov sa tento sezónny cyklus pravidelne opakoval. Bolo pozorované výrazné zníženie povrchovej teploty a zvýšenie koncentrácie chlorofylu a, kľúčového ukazovateľa produkcie fytoplanktónu. Satelitné pozorovania a morské expedície to potvrdzovali rok čo rok. Panama sa spoliehala na túto stabilitu oceánu. Až kým v roku 2025 nebol tento cyklus po prvýkrát prerušený, čím sa pre región začala nová éra ekologickej neistoty.
Náhle narušenie spojené so zmenou vetrov
Na začiatku roka 2025 výskumníci zistili závažnú anomáliu: chýbali klasické indikátory upwellingu. Nebolo zaznamenané žiadne výrazné poklesy teploty na povrchu, zvýšenie chlorofylu a deficit živín vo vodnej ploche. Tím rýchlo určil hlavný faktor: bezprecedentné oslabenie severných pasátov.
Tieto vetry, fyzické motory procesu upwellingu, boli na začiatku roka nezvyčajne slabé a nepravidelné. Toto atmosférické narušenie zabránilo vytvoreniu tlakového gradientu potrebného na zdvihnutie hlbokých vôd. Údaje zhromaždené výskumným plavidlom S/Y Eugen Seibold, vybaveným modernými meteorologickými a oceánskymi senzormi, potvrdili absenciu vertikálnej dynamiky v príslušnej zóne.
Klimatológ Andrew Sellers a špecialista na interakciu vzduchu a mora Carlos Perez-Medina v tlačovej správe spomínajú niekoľko verzií, ktoré vysvetľujú túto poruchu. Môže to byť buď prirodzená variabilita v rozpätí desiatok rokov, ako je napríklad tichomorská dekáda oscilácia, alebo vplyv antropogénnej zmeny klímy. Tieto javy menia štruktúru tropických vetrov a znižujú frekvenciu a intenzitu podmienok priaznivých pre upwelling.
Atmosférické modely ukazujú koreláciu medzi oslabením pasátov a tlakovými anomáliami vo východnej časti Tichého oceánu. Tieto pozorovania naznačujú, že nejde len o meteorologickú náhodu, ale o výsledok posunu klimatického rovnováhy. Táto atmosférická porucha nemusí byť ojedinelá. Iné tropické regióny môžu postihnúť rovnaký osud, čím sa celé oblasti biodiverzity a pobrežné ekonomiky vystavia rastúcej nestabilite.
Bezprostredné a znepokojujúce ekologické dôsledky
V skutočnosti zmiznutie upwellingu v roku 2025 nielenže zmenilo vodnú vrstvu Panamského zálivu. Vyvolalo to reťazec znepokojujúcich ekologických dôsledkov. Bez živín sa fytoplanktón nemnožil tak, ako zvyčajne. Tento deficit primárnej produktivity následne ovplyvnil celý morský potravinový reťazec.
Úlovky v remeselnom rybolove zameranom na druhy ako makrela, sardinka a niektoré hlavonožce sa výrazne znížili. Pre mnohé pobrežné komunity Panamy tento pokles zásob znamená značné ekonomické straty v období, ktoré je už aj tak komplikované dôsledkami otepľovania.
Dôsledky sa však neobmedzujú len na rybné hospodárstvo. Koralové útesy, ktoré sa zvyčajne „ochladzujú“ v suchom období, boli vystavené dlhodobému pôsobeniu vysokých teplôt. To prispelo k fenoménu vyblednutia. Ako pripomína Andrew Sellers, „bez upwellingu koraly strácajú svoju jedinú prirodzenú ochranu pred sezónnym tepelným stresom“.
Štúdia tiež zdôrazňuje zvýšené riziko šírenia patogénov v týchto teplejších a menej okysličených vodách, čo ešte viac oslabuje bentickú faunu a zraniteľné druhy útesových organizmov. V konečnom dôsledku môžu tieto narušenia viesť k nerovnováhe v potravinových reťazcoch a dokonca k lokálnemu zániku morských populácií.
Výskumníci nevylučujú, že niektoré ekosystémy sa nebudú môcť zotaviť. A ak sa takéto udalosti budú opakovať, ohrozená bude celá ekologická stabilita tropického pobrežia. To bude mať za následok reťazovú reakciu, ktorá ovplyvní aj regionálnu „modrú“ ekonomiku.
Upozornenie na neefektívne monitorovanie tropických oblastí
Napriek strategickému významu tropických systémov, ako je systém Panamy, vedecké monitorovanie týchto regiónov zostáva veľmi obmedzené. Na rozdiel od veľkých miernych prúdov, ktoré sú dobre zmapované a zahrnuté do globálnych modelov od 70. rokov 20. storočia, rovníkové zóny trpia akútnym nedostatkom vysokofrekvenčných údajov.
Prípad z roku 2025 odhaľuje „slepú škvrnu“ v globálnom monitorovaní klímy. Výskumníci preto trvajú na naliehavej potrebe rozšíriť siete na pozorovanie oceánu a klímy v tropických bazénoch. „Keby táto udalosť nebola zaznamenaná našou expedíciou na S/Y Eugen Seibold, zostala by nepovšimnutá,“ zdôrazňuje Hanno A. Slagter, spoluautor štúdie.
Existujúce klimatické modely nemôžu bez spoľahlivej databázy odhaliť ani predpovedať takéto poruchy. V štúdii z roku 2025 boli kombinované satelitné údaje, merania na mieste, chemické analýzy, teplotné profily a súvisiace atmosférické modely, aby sa rekonštruovali mechanizmy tohto javu. Takýto prístup by sa mal stať normou v tropických oblastiach. Chýbajúce pravidelné monitorovanie zbavuje pobrežné štáty nástrojov včasného varovania. Tieto nástroje zostávajú nevyhnutné na prispôsobenie riadenia rybného hospodárstva, predpovedanie rizík pre koraly alebo prevenciu nedostatku potravín.
Autori vyzývajú k posilneniu medzinárodnej podpory výskumu v tropických oblastiach, najmä prostredníctvom medziinštitucionálnych programov. Udalosť v Paname nemožno považovať za ojedinelý prípad. Znamená kritickú hranicu našej schopnosti pochopiť a riadiť regionálne dôsledky zmeny klímy.
