Výskum Kalifornskej univerzity v Los Angeles ukazuje, že každá žuvačka môže mať veľký vplyv na naše zdravie.
Žuvanie žuvačky je jednou z tých automatických činností, ktoré sa zdajú byť neškodné. Je to zvyk, ktorý spája chuť, sviežosť a dokonca aj myšlienku „čistoty ústnej dutiny“. Veda však odhalila oveľa znepokojujúcejšiu stránku: každá žuvačka v sebe skrýva prúd mikroplastov, ktorý zostáva nepovšimnutý, ale môže zostať v našom organizme oveľa dlhšie, ako si myslíme.
Mikroplasty v každom kúsku
Nedávna štúdia UCLA analyzovala desať značiek žuvačiek, syntetických aj prírodných. Výsledok bol jednoznačný: vo všetkých prípadoch sa pri kontakte so slinami uvoľňovali plastové častice. V priemere bolo zistených 100 častíc na gram, hoci v niektorých vzorkách ich počet dosiahol 600.
Ak zohľadníme, že jedna žuvačka môže vážiť od dvoch do šiestich gramov, výpočet je impozantný: až 3000 mikroplastových častíc za niekoľko minút žuvania. 94 % z nich sa uvoľňuje počas prvých ôsmich minút, čo znamená, že tí, ktorí často menia žuvačku, nakoniec prehltnú viac fragmentov ako tí, ktorí ju žujú dlhšie.
Ani „prírodné“ žuvačky nepomáhajú
Jedným z najznepokojujúcejších záverov štúdie je, že aj žuvačky vyrobené z prírodných živíc uvoľňujú mikroplasty. Problém, ako vysvetľujú výskumníci, nie je vždy v základe produktu, ale v reťazci: procesy výroby, balenia alebo skladovania sú dostatočné na to, aby sa do produktu dostali znečisťujúce častice.
To stavia žuvačku na rovnakú úroveň ako iné zdroje neviditeľného vplyvu: balenú vodu, morské plody a dokonca aj vzduch, ktorý dýchame. Vo všetkých prípadoch ide o malé množstvá, ktoré sa zdajú byť zanedbateľné, ale v priebehu času sa nenápadne hromadia v našich tkanivách.
Nenápadné, ale reálne riziká
Všetky dôsledky mikroplastov na ľudský organizmus ešte nie sú presne známe. Rôzne štúdie však mikroplasty spájajú so zápalovými procesmi, oxidačným stresom a dokonca aj možnými bunkovými zmenami. Skutočný problém spočíva v ich kumulatívnom charaktere: malé dávky rozložené medzi množstvom každodenných zdrojov, ktoré môžu mať v priebehu rokov oveľa väčší vplyv, ako si uvedomujeme.
Žuvačka sama o sebe nie je hlavným zdrojom vplyvu, ale jej príspevok posilňuje myšlienku, že sme obklopení plastovými časticami, ktoré prenikajú do nášho každodenného života neočakávanými spôsobmi.
Čo môžeme urobiť v súvislosti s týmto zistením?
Nie je nutné prestať žuvať žuvačku, ale stojí za to prehodnotiť jej konzumáciu. Predĺženie času žuvania tej istej žuvačky namiesto jej neustálej výmeny, zníženie denného množstva a výber značiek s prísnejšou kontrolou kvality – to všetko sú kroky, ktoré môžu pomôcť znížiť vplyv.
Objav UCLA nielen spochybňuje taký bežný úkon, ako je žuvanie žuvačky, ale pripomína nám, že mikroplasty sa už stali súčasťou nášho jedálnička. Možno ešte znepokojujúcejšou otázkou nie je to, koľko ich konzumujeme, ale koľko z nich zostane v našom tele.
