Európa je podstatne teplejšia a teda vhodnejšia na život ako napríklad Kanada, ktorá sa nachádza na rovnakej severnej šírke. Je to vďaka Golfskému prúdu, ktorý však podľa viacerých štúdií čoskoro začne slabnúť. Odborníci varujú pred možnými dôsledkami.
Európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra varoval, že Golfský prúd môže zmiznúť v priebehu niekoľkých desaťročí. Reagoval tak na nedávno zverejnenú štúdiu holandských vedcov, ktorí opísali, že kľúčové oceánske prúdy v súčasnosti slabnú oveľa rýchlejšie, ako sa ešte nedávno predpokladalo.
Táto štúdia, v ktorej bolo analyzovaných 25 rôznych klimatických modelov, ukázala, že pri miernom scenári emisií – to znamená pri zvýšení globálnej teploty približne o 2,7 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou v tomto storočí – môže morská cirkulácia, ktorá je súčasťou Golfského prúdu, začať kolabovať už v roku 2063.
Zem sa už oteplila o 1,3 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou, keď sa do atmosféry začalo vypúšťať viac skleníkových plynov z spaľovania fosílnych palív. A podľa súčasných klimatických plánov vlád sa tento trend nezastaví: do konca storočia by otepľovanie malo dosiahnuť práve 2,7 stupňa Celzia. Ak by nastal takzvaný scenár s vysokými emisiami, to znamená, ak by ľudstvo upustilo od všetkých opatrení súvisiacich so znižovaním emisií, planéta by sa oteplila o viac ako štyri stupne. A vtedy by k zastaveniu Golfského prúdu došlo ešte skôr, konkrétne v roku 2055.
Čo slabne
Oceánske prúdy predstavujú mimoriadne zložitý systém, ktorý je čiastočne prepojený, teda vzájomne závislý, a preto na jeho vývoj vplýva značné množstvo javov. Preto je tak zložité modelovať a predpovedať ich vývoj – navyše, z pochopiteľných dôvodov, oceány je oveľa zložitejšie monitorovať ako atmosféru.
Golfský prúd sa výrazne spomalil. Podľa štúdie môže k zrúteniu dôjsť v priebehu niekoľkých desaťročí. Jedným z najdôležitejších prúdov pre Európu je takzvaná atlantická meridiánová cirkulácia (AMOC), systém, ktorý je súčasťou Golfského prúdu. Od Golfského prúdu závisí, či bude v Európe mierne podnebie: keby sa zastavil, zimy na starom kontinente by boli oveľa chladnejšie. A práve to, podľa nového výskumu klimatológov z Utrechtskej univerzity, ktorý bol tento týždeň uverejnený, sa môže stať v dôsledku klimatických zmien už v 60. rokoch 21. storočia. Práve v tomto období by Európa mala pocítiť prvé príznaky spomalenia prúdu.
Dôsledky tohto spomalenia budú v Európe zrejme veľmi nerovnomerné a ťažko predvídateľné. Golfský prúd prináša teplú vodu z tropov na sever, čím otepľuje kontinent. Vďaka tomu sú zimy v severnej Európe oveľa miernejšie ako v oblastiach nachádzajúcich sa na rovnakej zemepisnej šírke v Amerike.
Podľa vedcov by toto ochladenie nielen kompenzovalo, ale dokonca prevážilo vplyv globálneho otepľovania na Európu. Otepľovanie by pokračovalo, ale bolo by výraznejšie na iných kontinentoch. Predpokladaným dôsledkom by bolo aj zníženie množstva zrážok v Európe, najmä v lete: niektoré štúdie predpokladajú v takomto scenári významné negatívne dôsledky pre poľnohospodárstvo.
Čo robí EÚ
Vývoj tohto prúdu znepokojuje nielen klimatológov, ale aj európskych politikov. Začiatkom tohto mesiaca viceprezidentka Európskej komisie Teresa Ribera, zodpovedná za spoločnú environmentálnu politiku EÚ, navrhla „pridať AMOC do zoznamu skratiek týkajúcich sa národnej bezpečnosti v Európe“ – práve kvôli tomu, aké vážne budú dôsledky jeho spomalenia alebo zastavenia.
Vedecky sporná téma
O možnom kolapse Golfského prúdu sa hovorí už dlho, ale rôzne vedecké skupiny dospeli k rôznym záverom – práve kvôli vyššie opísanej zložitosti problému. Aj teraz táto otázka nemá jednoznačnú odpoveď, ale v poslednej dobe sa objavuje čoraz viac štúdií, ktoré hovoria, že kolaps je skôr pravdepodobný a nastane skôr skôr ako neskôr. Diskusia samozrejme nie je uzavretá, ale vedci vyzývajú k podrobnejšiemu štúdiu tohto javu.
Okrem toho bol tento týždeň uverejnený ďalší holandský výskum, hoci menšieho rozsahu, ktorý dospel k veľmi podobnému záveru: v 60. rokoch 21. storočia sa AMOC začne spomaľovať a po roku 2100 sa úplne zastaví. „Na základe súčasných modelov sme dospeli k záveru, že riziko kolapsu severnej AMOC je vyššie, ako sa predpokladalo skôr,“ uviedli vedci.
Hlavný autor tejto štúdie Sybrin Driphout poznamenal, že rozdiel medzi dvoma vyššie opísanými scenármi je značný: vysoké emisie (t. j. otepľovanie o 4 stupne) povedú k zrúteniu AMOC s pravdepodobnosťou 70 %, nízke emisie (t. j. otepľovanie o 2,7 stupňa) len s pravdepodobnosťou 37 %.
V súčasnosti je nepravdepodobné, že sa v súlade s Parížskou dohodou podarí udržať otepľovanie pod hranicou dvoch stupňov, čo by viedlo k zrúteniu AMOC len s pravdepodobnosťou 25 %.
