Európsky bankový sektor vydal bezprecedentné varovanie, ktoré by sa ešte pred desiatimi rokmi zdalo nemožné. Vedenie najdôležitejších finančných inštitúcií kontinentu oficiálne odporúča svojim klientom, aby si systematicky vytvárajú peňažné rezervy mimo bankového systému, čo považujú za nevyhnutnú ochranu pred blížiacou sa vlnou kybernetických útokov zameraných na finančnú infraštruktúru. Po prvýkrát v histórii moderného bankovníctva tieto inštitúcie aktívne vyzývajú občanov, aby si hotovosť uchovávali vo svojich domovoch.
Rozsah tohto javu je naozaj jedinečný. Počas posledných dvadsiatich rokov banky postupne presadzovali digitalizáciu platieb a povzbudzovali klientov, aby upustili od hotovosti v prospech platobných kariet, mobilných aplikácií a iných elektronických foriem platieb. V súčasnosti pozorujeme úplnú zmenu tohto trendu, čo svedčí o vážnosti hrozieb, ktorým čelí moderný finančný sektor.
Holandskí bankoví odborníci presne stanovili odporúčané sumy peňažných rezerv, pričom uviedli rozpätie od dvesto do päťsto eur na domácnosť. Táto suma by mala umožniť nákup základných potravín, zaplatenie najnaliehavejších účtov a pokrytie dopravných nákladov v situácii, keď elektronické platobné systémy prestanú fungovať.
Dôvod takého radikálneho obratu v politike bánk je mimoriadne závažný. Finančné inštitúcie sa pripravujú na výrazné eskalovanie kybernetických útokov, ktoré by podľa prognóz odborníkov malo nastať v najbližších mesiacoch roku 2025. Najnovšie správy odborníkov na kybernetickú bezpečnosť jednoznačne poukazujú na rastúcu aktivitu pokročilých hackerských skupín, ktoré čoraz častejšie sústreďujú svoje úsilie na finančnú infraštruktúru jednotlivých krajín.
Tieto útoky sa vyznačujú bezprecedentnou presnosťou vykonania a využívaním stále dokonalejších technologických nástrojov. Hackerské skupiny pôsobiace v rámci štátnych spravodajských štruktúr disponujú v súčasnosti možnosťami, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi dostupné len najviac financovaným vládnym agentúram. Ich schopnosť preniknúť aj do najpokročilejších systémov ochrany predstavuje reálnu hrozbu pre stabilitu celého finančného sektora.
Predstavitelia bankového sektora otvorene priznávajú, že ani tie najmodernejšie informačné systémy nemôžu zaručiť stopercentnú bezpečnosť. V prípade úspešného prelomenia bezpečnostných systémov môžu byť dôsledky pre bežných občanov veľmi závažné. Nemožnosť vykonávať bankové prevody, problémy s prístupom k finančným prostriedkom prostredníctvom mobilných aplikácií, nemožnosť vyberať hotovosť z bankomatov a nefunkčné platby kartami – to je len začiatok potenciálnych ťažkostí.
Takýto scenár, aj keby trval relatívne krátko, môže spôsobiť vážne narušenie normálneho fungovania spoločnosti. Súčasný každodenný život je do takej miery založený na elektronických platobných systémoch, že aj niekoľko dní ich nefunkčnosti môže paralyzovať základné služby a maloobchod. Obchody, čerpacie stanice, lekárne a inéservisné miesta by mohli byť nútené obmedziť svoju činnosť na minimum.
Oznámenie, ktoré zverejnili európske banky, vyvolalo veľmi rozličné reakcie medzi klientmi a analytikmi finančného trhu. Časť pozorovateľov ho považuje za prejav zodpovedného prístupu k riadeniu rizík a skutočnej starostlivosti o blaho klientov. Iní vyjadrujú obavy, že takéto varovania môžu vyvolať zbytočnú paniku medzi občanmi, čo povedie k masovému výberu hotovosti z bánk, čo paradoxne môže destabilizovať finančný systém aj bez skutočného kybernetického útoku.
Odborníci však uisťujú, že cieľom týchto odporúčaní nie je vytvoriť obrovské domáce úschovne alebo podporovať uchovávanie značných súm peňazí mimo bankového systému. Ide skôr o existenciu rozumnej finančnej rezervy, ktorá umožní prežiť potenciálne dočasné výpadky v prístupe k elektronickým finančným službám.
Odporúčaná suma 200 – 500 eur je minimom, ktoré umožňuje prežiť krátke obdobie potenciálnych ťažkostí. V prípade početných rodín alebo ľudí s vyššou životnou úrovňou sa táto suma môže primerane zvýšiť.
Kľúčovým prvkom je prispôsobenie veľkosti peňažnej rezervy individuálnym potrebám, životným podmienkam a štruktúre výdavkov daného domácnosti.
Odborníci na kyberbezpečnosť prezentujú alarmujúce údaje o rastúcom počte pokusov o útoky na bankovú infraštruktúru v celej Európe. Štatistiky za prvý štvrťrok 2025 ukazujú trojnásobný nárast incidentov súvisiacich s pokusmi o narušenie bezpečnosti finančných systémov v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Obzvlášť znepokojujúce je, že tieto útoky sa vyznačujú čoraz väčšou technickou zložitosťou a využívajú pokročilé metódy zamerané na obchádzanie viacúrovňových bezpečnostných systémov.
Možnosť dočasného ochromenia bankových systémov už nie je len teoretickou hrozbou, o ktorej diskutujú akademickí odborníci. V posledných rokoch sa niekoľko európskych krajín stretlo s vážnymi incidentmi, ktoré na určitý čas obmedzili občanom normálny prístup k finančným službám. Najznámejším príkladom je Estónsko, kde v roku 2022 masívny DDoS útok zameraný proti hlavným finančným inštitúciám viedol k takmer 48-hodinovému výpadku elektronického bankovníctva a bezhotovostných platobných systémov.
Počas tohto incidentu estónski občania takmer dva dni nemohli používať bankové aplikácie, vykonávať prevody ani platiť kartami v obchodoch. Táto situácia ukázala, do akej miery je moderná spoločnosť závislá od efektívne fungujúcich elektronických finančných systémov a aké vážne môžu byť dôsledky aj ich dočasného výpadku.
Banky zdôrazňujú, že dostupnosť hotovosti je len jedným z prvkov komplexnej prípravy na potenciálne kybernetické útoky. Nemenej dôležité je systematicky aktualizovať heslá pre elektronické bankovníctvo, používať dvojfaktorovú autentifikáciu a zachovávať neustálu ostražitosť voči pokusom internetových podvodníkov o vydieranie osobných údajov. Niektoré finančné inštitúcie tiež vyvíjajú alternatívne núdzové systémy komunikácie so zákazníkmi pre prípad, že by štandardné komunikačné kanály prestali fungovať v dôsledku kybernetického útoku.
Európska centrálna banka a národné orgány finančného dohľadu jednotlivých členských štátov pozorne sledujú situáciu a koordinujú opatrenia zamerané na posilnenie odolnosti celého bankového sektora voči kybernetickým útokom. Vyvíjajú sa nové, prísnejšie bezpečnostné protokoly a podrobné plány konania v mimoriadnych situáciách, ktoré by mali minimalizovať dôsledky potenciálnych kybernetických incidentov.
Tieto prípravy zahŕňajú nielen technické aspekty, ale aj postupy komunikácie so zákazníkmi, ako aj spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a bezpečnostnými službami. Banky investujú značné prostriedky do školenia personálu, modelovania útokov a testovania záložných systémov, ktoré môžu byť spustené v prípade narušenia fungovania hlavných informačných systémov.
Je dôležité zdôrazniť, že banky v žiadnom prípade nepodporujú úplné vyberanie finančných prostriedkov zo svojich účtov. Odporúčajú len zabezpečiť malú časť úspor vo forme hotovosti ako záložnú možnosť. Prehnaná reakcia klientov môže vyvolať samosplniteľnú predpoveď, ktorá povedie k problémom s likviditou v bankovom sektore aj bez skutočného kybernetického útoku.
Takáto situácia by mohla, ako paradoxné to aj je, dosiahnuť ciele, ktoré si hackeri stanovili, bez nutnosti uskutočniť skutočný útok na informačné systémy. Hromadné výbery hotovosti vystrašenými klientmi by mohli destabilizovať finančné inštitúcie viac ako najsofistikovanejšia kybernetická útok.
Analytici finančného trhu neustále zdôrazňujú, že napriek rastúcim kybernetickým hrozbám je európsky bankový systém naďalej jedným z najbezpečnejších na svete. Investície do kybernetickej bezpečnosti systematicky rastú z roka na rok a finančné inštitúcie zamestnávajú najlepších dostupných odborníkov v tejto oblasti. Rozpočty vyčlenené na kybernetickú ochranu v súčasnosti dosahujú rekordné úrovne, čo svedčí o vážnosti, s akou tento sektor pristupuje k týmto hrozbám.
Ako však ukazujú skúsenosti z posledných rokov, aj tie najpokročilejšie a najdrahšie systémy ochrany môžu byť prelomené odhodlanými útočníkmi, ktorí disponujú príslušnými technickými a finančnými zdrojmi. Obzvlášť nebezpečné sú útoky skupín podporovaných štátmi, ktoré majú prístup k nástrojom a metódam, ktoré nie sú dostupné bežným kyberzločincom.
Vzhľadom na všetky tieto hrozby sa vytvorenie osobnej hotovostnej rezervy stáva súčasťou zodpovedného prístupu k spravovaniu osobných financií. Finanční experti zdôrazňujú, že tu nejde o návrat k časom, keď sa všetky úspory ukladali pod matracom, ale o racionálnu ochranu pre prípad dočasných ťažkostí s prístupom k elektronickým bankovým službám.
Súčasné domácnosti by mali pristupovať k peňažnej rezerve pre prípad krízy rovnako ako k lekárničke prvej pomoci alebo zásobám potravín pre prípad mimoriadnych situácií. Je to súčasť prípravy na nepredvídané okolnosti, ktorá má zabezpečiť základné fungovanie v období dočasných ťažkostí.
Stojí za to si tiež uvedomiť, že okrem kybernetických hrozieb môžu byť peňažné rezervy užitočné v mnohých iných krízových situáciách. Poruchy elektronických systémov môžu byť spôsobené nielen cielenými útokmi, ale aj technickými problémami, prírodnými katastrofami alebo inými nepredvídateľnými udalosťami. V takýchto prípadoch môže byť dostupnosť hotovosti kľúčovým faktorom pre udržanie základnej finančnej likvidity.
