Archeologické vykopávky v púšti Sinaj zrejme umožnili objaviť najstaršiu písomnú zmienku o prorokovi Mojžišovi. Vedci sa však zďaleka nezhodujú v názore na spoľahlivosť tejto teórie.
Americko-izraelský epigrafik Michael S. Bar-Ron tvrdí, že dva nápisy staré 3800 rokov, objavené v tyrkysovej bani v egyptskej púšti, môžu byť najstaršími písomnými zmienkami o Mojžišovi, ktoré sú dnes známe. Podľa rôznych médií sú tieto protosinaitské nápisy, objavené v bani Serabit el-Khadim v Sinajskej púšti, datované do rokov 1800–1600 pred naším letopočtom.
Predchádzajú prvým biblickým textom, ale Bar-Ron interpretuje tieto významné nápisy ako „Zot M’Moše“ a „Ne’um Moše“. Tieto výrazy sa prekladajú ako „Toto je od Mojžiša“ a „Vyhlásenie Mojžiša“, čo sú najstaršie nebiblické zmienky o Mojžišovi.
Michael S. Bar-Ron dokonca predpokladá, že tieto nápisy sa týkajú božstva El a obsahujú varovania a výčitky voči starovekému kultu bohyne Baalat, ktorej chrám sa nachádzal na tomto mieste. Táto zmienka o Mojžišovi potvrdzuje existenciu postavy prvého proroka judaizmu, avšak k tejto hypotéze je potrebné pristupovať s opatrnosťou.
Nejednoznačná reakcia vedeckej obce
Interpretácia pána Bar-Rona bola vedcami prijatá s nejednoznačnou reakciou. Niektorí egyptológovia, ako napríklad Thomas Schneider, nazývajú túto teóriu „úplne nepodloženou a zavádzajúcou“ a obviňujú Bar-Rona z extrapolácie na základe náhodných podobností v písmenách a lingvistických štruktúrach. Napriek tomu bola práca pána Bar-Rona ocenená kolegami.
Ako pripomínajú niektoré médiá, k týmto tvrdeniam je potrebné pristupovať s určitou opatrnosťou. Protosinaitský jazyk je písmo, ktoré je doteraz veľmi málo preskúmané, a riziko nesprávnej interpretácie je obzvlášť vysoké. Niekoľko odborníkov pripomína, že príliš unáhlené závery môžu viesť k vzniku atraktívnych, ale nestabilných teórií, ktoré je ťažké potvrdiť bez vedeckého konsenzu.
