Nález, ktorý bol urobený v severnom Európe v roku 2023, vzbudil záujem spoločností, orgánov a finančných organizácií. Ide o najväčšie ložisko vzácnych zemín, ktoré bolo doteraz objavené v Európe, o čom informovala spoločnosť s viac ako storočnou skúsenosťou v baníctve.
Táto správa, ktorá sa objavila pred viac ako dvoma rokmi, má potenciálny vplyv na technologickú nezávislosť kontinentu a naďalej vyvoláva otázky o ďalších krokoch, predpokladaných termínoch a možných regulačných a environmentálnych problémoch.
Kde sa nachádza najväčšie ložisko vzácnych zemín v Európe?
V severnej časti Švédska oznámila ťažobná spoločnosť LKAB v januári 2023 objav ložiska s významným množstvom vzácnych zemín v Európe.
Ložisko sa nachádza v meste Kiruna, v regióne s dlhou tradíciou baníctva. Spoločnosť s viac ako 130-ročnou históriou označila toto ložisko za najväčšie známe na kontinente.
Ložisko, ktoré dostalo názov Per Geijer, sa nachádza približne 700 metrov od jednej z aktívnych železných baní LKAB. Podľa prvých odhadov zásoby ložiska predstavujú približne 585 miliónov ton rudy, ktorá obsahuje zložky ako apatit bohatý na fosfor a vzácne prvky.
Čo obsahujú tieto vzácne zeminy zo Švédska a aký je ich potenciál?
Podstatnú časť tohto ložiska tvoria oxidy vzácnych zemín. Spoločnosť odhaduje, že môže obsahovať až milión ton týchto materiálov. Medzi identifikovanými prvkami vynikajúpraseodým a neodým, ktoré sa používajú na výrobu permanentných magnetov.
Tieto magnety majú kľúčový význam pri výrobe motorov pre elektromobily a veterné turbíny. Podiel prvkov vzácnych zemín na celkovom objeme rudy je 0,18 %, čo je napriek skromným číslam z hľadiska priemyselného využitia považované za prijateľné.
Vedúci oddelenia stratégie pre špeciálne produkty LKAB David Hogneid vysvetlil, že kombinácia objemu a koncentrácie robí projekt potenciálne „rentabilným a udržateľným“, hoci jeho vývoj je ešte v počiatočnej fáze.
Aká je približná hodnota týchto vzácnych zemín v eurách?
Podľa odhadov ložisko obsahuje asi milión ton oxidov vzácnych zemín.
Aktuálne ceny oxidov neodymu a prazeodymu, kľúčových prvkov pri výrobe permanentných magnetov používaných v elektromobiloch a veterných turbínach, sú približne 446 500 juanov za tonu pre oxid neodymu-prazemiu a 546 500 juanov za tonu pre zliatinu prazemia a neodymu.
Pri približnom kurze 1 euro = 7,8 juanov tieto ceny zodpovedajú približne 57 244 eur a 70 064 eur za tonu. Pri prijatí priemernej hodnoty 63 654 eur za tonu celková hodnota oxidov vzácnych zemín v ložisku bude približne 63 654 miliónov eur.
Pre porovnanie: projekt Halleck Creek vo Wyomingu v USA bol ocenený na 37 miliárd dolárov.
Koľko času bude potrebné na ťažbu nerastných surovín a aké morálne otázky je ešte potrebné vyriešiť?
Spoločnosť už začala práce na príprave prístupu k prieskumným štôlňam. Prieskum terénu a hodnotenie potenciálu ložiska by mali trvať niekoľko nasledujúcich rokov.
Podľa súčasných prognóz môžu procedúry získavania povolení a vykonávania environmentálnych štúdií trvať 10 až 15 rokov. Samotná spoločnosť priznala, že pred začatím ťažby ložiska je ešte „dlhá cesta“.
Švédske ekologické normy vyžadujú podrobné posúdenie vplyvu na miestny ekosystém, ako aj na vodné zdroje regiónu. Nie je vylúčená možnosť, že strategický význam vzácnych zemín urýchli tieto postupy, ale nie sú žiadne záruky.
Švédska ministerka energetiky a priemyslu Ebba Busch zase poznamenala, že tento objav môže pomôcť znížiť závislosť Európy od Číny v dodávkach týchto minerálov. Oznámenie sa zhodovalo s momentom, keď Európska únia posilňuje svoj program prechodu na energetiku menej závislú od vonkajších zdrojov.
Podľa generálneho riaditeľa LKAB: „Stretávame sa s problémom dodávok. Bez baní nemôžu existovať elektromobily.“
História baníctva v regióne Kiruna
Kiruna nie je v baníctve nováčikom. Od 17. storočia tento región ťažilo niekoľko generácií baníkov. Súčasná história spoločnosti LKAB oficiálne začala v roku 1890, hoci korene činnosti spoločnosti siahajú do skorších nálezov, z ktorých mnohé urobili miestni obyvatelia a samské komunity.
Počas 20. storočia LKAB zohrala kľúčovú úlohu v rozvoji železničnej infraštruktúry medzi Luleå a Narvikom, ktorá bola nevyhnutná na prepravu rudy z vnútrozemia do prístavov.
V súčasnosti spoločnosť pôsobí vo viac ako 12 krajinách a dodržiava stratégiu neustálej inovácie s dôrazom na udržateľný rozvoj a diverzifikáciu produktov.
