Počas celej histórie boli osobnosti ako Walt Disney, Pablo Picasso, Virginia Woolfová, Charles Darwin, Ludwig van Beethoven a Albert Einstein oslavované za svoj génius. Zaujímavé je, že mnohí z nich by dnes nespĺňali tradičné akademické štandardy. Ich schopnosť transformovať umenie, vedu a myslenie však dokazuje, že vysoké IQ nie je len hodnotenie.
Tieto brilantné mysle mali neobvyklé vlastnosti, od excentrických návykov až po prísne štruktúrovaný denný režim. Porozumenie ich výstrednostiam nám umožňuje priblížiť sa k inému spôsobu videnia sveta a tvorenia z chaosu. Inteligentný kvocient, alebo IQ, je štandardizovaná miera, ktorá umožňuje hodnotiť kognitívne schopnosti človeka vo vzťahu k jeho vekovej skupine. V tomto zmysle vysvetľuje americký doktor hudobnej vedy Craig Wright, že štandardizované testy inteligenčného kvocientu sú spôsobom merania konkrétnej schopnosti, ktorá je zväčša dedičná. Byť géniom však neznamená mať len vysoké IQ. Pojem genialita zahŕňa kreativitu, intuíciu, neutíchajúcu zvedavosť a jedinečný pohľad na svet.
Zvláštnosti ľudí s vysokým IQ
To, čo robí týchto ľudí výnimočnými, nie je len ich logický intelekt, ale aj schopnosť myslieť neštandardne, spájať medzi sebou nesúrodé myšlienky a aplikovať vedomosti inovatívnym spôsobom. Porozumenie zvláštnostiam a zvykom ľudí s vysokým IQ nám môže pomôcť oceniť rozmanitosť ľudského myslenia.
Čo je to inteligenčný kvocient a čo určuje genialitu?
IQ je číselné hodnotenie kognitívnych schopností človeka v porovnaní s priemernými hodnotami populácie. Tradične sa IQ nad 130 považuje za veľmi vysoké. Tento ukazovateľ však nezohľadňuje aspekty ako kreativita, intuícia, empatiu alebo netradičné myslenie, ktoré hrajú dôležitú úlohu v mnohých prejavoch geniality.
Byť génius neznamená byť len inteligentný. Genialita sa prejavuje vo výnimočnej schopnosti vidieť svet inak, riešiť problémy jedinečným spôsobom a vytvárať spojenia medzi zdanlivo nesúvisiacimi myšlienkami. Mnohí géniovia majú nepokojnú myseľ, intenzívnu zvedavosť a silnú odolnosť voči mentálnej rigidite.
Dôležitosť laterálneho myslenia
Tento typ myslenia je formou uvažovania, ktoré sa odkláňa od tradičného lineárneho alebo logického myslenia. Je to schopnosť pristupovať k problému z netradičných uhlov, s využitím intuície, predstavivosti a rôznorodých skúseností.
„Vidí veci súčasne, pretože prežili veľa a v dôsledku toho dokážu kombinovať rôzne prvky, ktoré iní nedokážu, pretože sa zdajú nezlučiteľné,“ tvrdí Craig Wright.
Tento typ myslenia nie je ľahké vyučovať v bežných vzdelávacích inštitúciách, ale zohráva kľúčovú úlohu v inováciách vo všetkých disciplínach. Osobnosti ako Steve Jobs, Salvador Dalí alebo Leonardo da Vinci využívali laterálne myslenie na generovanie revolučných nápadov.
Ľudia s vysokým IQ alebo laterálnym myslením si často vyvíjajú návyky alebo rutiny, ktoré sa ostatným zdajú podivné, ale plnia určité funkcie pre ich myseľ:
- Hodiny chodenia pešo: Darwin napríklad premýšľal počas dlhých prechádzok po svojej záhrade.
- Vždy sa obliekať rovnako: Einstein to robil, aby nemrhal energiou na triviálne rozhodnutia.
- Nepravidelný spánok: Da Vinci dodržiaval polyfázny režim spánku.
- Kompulzívne vedenie denníkov: Virginia Woolfová si každý deň zapisovala svoje myšlienky a emócie.
- Vykonávanie úloh v úplnom tichu: Beethoven potreboval na komponovanie hudby úplne izolované prostredie.
- Práca v neporiadku: pre mnohých vonkajší chaos živí vnútorný poriadok myšlienok.
- Hlasné monológy: niektorí géniovia lepšie premýšľajú, keď počúvajú samých seba.
- Vyhýbanie sa zbytočným spoločenským stretnutiam: radšej trávia čas premýšľaním alebo tvorením.
- Rozvíjanie tvorivých rituálov: Disney napríklad hodiny chodil sám na prechádzky, než vymyslel nové postavy.
Spoločné zvláštnosti
- Rozprávajú sami so sebou, čo je u takýchto ľudí dosť časté.
- Pracujú osamote, hoci niekedy potrebujú pomoc druhých, ale vo všeobecnosti zvyčajne pracujú bez cudzích ľudí.
- Často sú posadnutí: podľa Craiga Wrighta genialita vo väčšine prípadov neprichádza zo dňa na deň. Je výsledkom práce založenej na posadnutosti objavom alebo dosiahnutím niečoho a nakoniec dosiahnu svoj cieľ.
- Okusovanie nechtov, hoci je to spojené s úzkosťou alebo nudou, sa tiež ukazuje ako spojené s perfekcionizmom, a práve preto ľudia s vysokým IQ často majú tento zvyk alebo zlozvyk.
Spoločné črty ľudí s vysokým IQ
- Vysoká emocionálna a percepčná citlivosť
- Neustály záujem o nepopulárne témy
- Sklon k izolácii, aby mohli lepšie premýšľať
- Nuda pri vykonávaní opakovaných úloh
- Abstraktné alebo symbolické myslenie
- Schopnosť spájať rôzne myšlienky
- Netradičný alebo nekonvenčný štýl komunikácie
- Preferencia výskumu pred špecializáciou
Významné osobnosti známe svojím netradičným alebo nekonvenčným myslením
Pozreli sme sa na niekoľko príkladov zvláštností a zvykov ľudí s vysokým IQ. História je plná významných osobností, ktoré sú známe týmto typom myslenia a charakteristikami:
- Leonardo da Vinci: univerzálny mysliteľ, schopný spojiť umenie, vedu a technológiu s celistvým videním.
- Salvador Dalí: vo svojom umení využíval neobmedzenú fantáziu na skúmanie podvedomia.
- Steve Jobs: spojil dizajn, technológiu a východnú filozofiu, aby vytvoril revolučné produkty.
- Edward de Bono: tvorca konceptu laterálneho myslenia a zástanca kreatívneho myslenia vo vzdelávaní.
- Richard Feynman: brilantný fyzik, známy tým, že vysvetľoval zložité teórie neortodoxnými metódami.
Tipy a odporúčania na stimuláciu kreatívneho intelektu
Hoci nie všetci z nás majú tak vysoké IQ a sú blízko genialite, je možné rozvíjať flexibilnejšie a kreatívnejšie formy myslenia:
- Vytvárajte zoznamy nápadov: najprv ich nefiltrujte, až potom vyberte tie najživšie.
- Pravidelne vystupujte z rutiny: zmena prostredja alebo rozvrhu môže aktivovať nové nápady.
- Čítajte o témach, ktoré nesúvisia s vašou oblasťou: rozmanitosť informácií podporuje laterálne myslenie.
- Zapisujte si svoje najabsurdnejšie myšlienky: niekedy inovácie vznikajú z toho, čo sa nám zdá smiešne a prekvapujúce.
- Učte sa na svojich chybách: genialita často vzniká z prehodnotenia neúspechov.
