- Trilobit starý viac ako 250 miliónov rokov spochybňuje hranice medzi prirodzeným a posvätným v rímskych rituáloch
Skupina archeológov zdokumentovala nezvyčajný nález v rímskom nekropole z 1. storočia v lokalite Armea v provincii Orense. Počas vykopávok, konkrétne na mieste, ktoré slúžilo ako skládka v rímskych obydliach, bola objavená fosília trilobita, morského tvora, ktorý vyhynul pred viac ako 250 miliónmi rokov. Výskum, publikovaný v časopise Archaeological and Anthropological Sciences, vyslovuje hypotézu, že táto skamenelina mohla slúžiť ako amulet alebo mať symbolický význam, čím otvára cestu pre výskum využívania „nezvyčajných“ prírodných materiálov v staroveku.
Autori štúdie vylučujú, že ide o prírodný prvok tejto oblasti, pretože skamenelina pochádza z geologických útvarov vzdialených od tejto oblasti, ako je Kantarbatský hrebeň alebo pohorie León, čo naznačuje jej úmyselné premiestnenie.
Nenachádzajú sa na ňom žiadne stopy po opracovaní alebo úprave, čo posilňuje hypotézu o jeho použití ako symbolického predmetu v prirodzenej podobe, pravdepodobne zbieraného pre jeho charakteristický tvar a exotický vzhľad.
Rituálny predmet alebo len rarita?
Výskum naznačuje, že skamenelina mohla mať symbolický význam pre miestnu rímsku komunitu. Spirálovitý a symetrický tvar trilobita, ako aj jeho neznámy pôvod pre obyvateľov 1. storočia mohli vzbudiť ich záujem spojený s magickými alebo náboženskými vierami. V rímskom svete boli amulety a predmety s ezoterickým významom rozšírené a niektoré skameneliny už boli zdokumentované v podobných kontextoch, hoci vo veľmi zriedkavých prípadoch. Pliny Starší vo svojej „Prírodnej histórii“ už opisoval pripisovanie zvláštnych vlastností niektorým kameňom, ktoré by sme dnes mohli považovať za skameneliny. V tomto zmysle trilobit mohol byť vnímaný ako kameň s „dušou“, ktorý má ochranné alebo liečivé vlastnosti.
Hoci ide o výnimočný nález, v článku sa uvádzajú aj iné podobné príklady zo Stredozemia. V rímskom a dokonca aj v prehistorickom kontexte boli nájdené skamenené mušle alebo minerálne pozostatky, ktoré sa používali ako ozdoby, amulety alebo rituálne predmety. Na Iberskom polostrove sú však takéto prípady mimoriadne vzácne, čo robí tento objav jedinečným pre pochopenie vzťahu starovekých národov k predmetom prírody, ktoré presahovali rámec ich každodenného chápania. Vedci poukazujú na to, že tieto predmety mohli vďaka svojej jedinečnosti slúžiť ako znaky statusu, identity alebo duchovného spojenia s neznámym.
Otvorené interpretácie ich funkcie
Výskumníci nevylučujú, že skamenelina sa na toto miesto dostala náhodou, ale hypotéza o úmyselnom umiestnení nachádza potvrdenie v archeologickom kontexte a vonkajšom pôvode. V iných prípadoch sa takéto skameneliny nachádzali v pohrebných kontextoch. Mohli slúžiť ako ochrana duše pri prechode do posmrtného života, statusový symbol alebo symbol kultúrnej identity, hoci tieto interpretácie zatiaľ zostávajú v oblasti dohadov. Absencia ďalších podobných nálezov v regióne núti k opatrnosti, ale zároveň zdôrazňuje význam tohto nálezu.
Nový detail v mozaike
Tento nález dopĺňa ďalšie dôkazy, ktoré svedčia o symbolickom bohatstve rímskych komunít na severozápade polostrova. Skamenelina môže predstavovať synkretickú kultúrnu prax, v ktorej sa miestne tradície prelínajú so zvykom prineseným z Ríma, čím poskytuje ucelenejší obraz o náboženskom a symbolickom zmiešaní v provinciách ríše.
Archeológia v tomto zmysle nielen obnovuje chronológiu, ale aj formy myslenia, svetový názor a spôsoby interakcie s prírodným svetom. Skamenelina trilobita sa tak stáva oknom do sveta predstáv starých Rimanov o smrti, posmrtnom živote a skrytých silách prírody. Výskum pokračuje a existuje nádej, že nové nálezy umožnia lepšie pochopiť symboliku týchto nezvyčajných predmetov.
