Pre mnohých ľudí je šálka kávy v druhej polovici dňa rituálom, zdrojom energie, ktorý pomáha vydržať do konca pracovného dňa. Čoraz viac štúdií však ukazuje, že tento zvyk môže mať vážne dôsledky na kvalitu spánku a celkový zdravotný stav.
Účinok kofeínu
Vedci z Montrealskej univerzity vykonali štúdiu, v ktorej analyzovali vplyv kofeínu na činnosť mozgu počas spánku. Zúčastnilo sa jej 40 zdravých dospelých vo veku od 20 do 58 rokov, ktorí konzumovali stredné množstvo kofeínu.
Každý z účastníkov strávil dve noci v laboratóriu spánku – jednu po užití 200 mg kofeínu (čo zodpovedá približne dvom šálkam kávy) a druhú po užití placeba. Ani výskumníci, ani účastníci nevedeli, kedy bol podaný kofeín a kedy placebo.
Počas spánku bola zaznamenávaná aktivita mozgu pomocou elektroencefalografie (EEG), pričom sa analyzovala najmä zložitosť elektrických signálov a ich zmeny v čase.
Symptómy otravy dioxínom
Ukázalo sa, že kofeín najviac narušoval mozgovú činnosť v fáze non-REM spánku – najregenerujúcejšej fáze, počas ktorej sa organizmus regeneruje, znižuje sa srdcová frekvencia a mozog spomaľuje.
Hoci kofeín nezabraňuje zaspávaniu, ovplyvňuje kvalitu spánku. Ako vysvetľuje prof. Philipp Tölke, hlavný autor štúdie, „spánok po káve je povrchnejší a mozog zostáva aktívny, spracúva viac informácií vo fáze, keď by mal zvyčajne odpočívať“. EEG ukázalo, že mozgové vlny ľudí po kofeíne pripomínali kritický stav charakteristický pre bdelosť, keď je mozog pripravený na reakciu.
Kto je najviac citlivý na kofeín?
Výskumníci zistili, že mladí ľudia (20–27 rokov) boli citlivejší na účinky kofeínu, najmä vo fáze REM, keď sa objavujú sny a intenzívne sa spracovávajú emócie.
U starších ľudí bol vplyv kofeínu na túto fázu menší, pravdepodobne kvôli menšiemu množstvu receptorov adenozynu – látky zodpovednej za pocit ospalosti. Kofeín pôsobí tak, že blokuje tieto receptory, takže čím ich je menej, tým je stimulujúci účinok menší.
V fáze REM však boli vekové rozdiely už oveľa menej výrazné – kofeín pôsobil na všetkých rovnako.
Hoci mnohí ľudia nepovažujú spánok za prioritu pre zdravie, jeho kvalita ovplyvňuje fungovanie celého organizmu. Chronický nedostatok spánku zvyšuje riziko nadváhy, srdcových ochorení, cukrovky a dokonca aj rakoviny. Predchádzajúce údaje organizácie The Sleep Charity ukázali, že až 90 % ľudí má problémy so spánkom.
Odborníci zdôrazňujú, že nie každé prebudenie v noci je nespavosťou, ale chronický nedostatok spánku má vážne dôsledky – od zníženia koncentrácie a zhoršenia nálady až po poruchy metabolizmu.
Kedy je posledná káva?
Ak je pre vás dôležitý dobrý spánok, lepšie sa vyhnite kofeínu po 15:00. U niektorých ľudí môže aj skoršia konzumácia ovplyvniť spánok – všetko závisí od individuálnej citlivosti a veku.
