Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zdôraznilo sezónne nebezpečenstvo baktérie Vibrio vulnificus, ktorá spôsobuje sepsu vedúcu k amputácii končatín. „Náchylnosť k rizikovým faktorom zhoršuje infekciu,“ vysvetľuje mikrobiológ.
Zmena podmienok, v ktorých sa vyvíjajú patogénne mikroorganizmy, má svoje dôsledky. Zvýšenie teploty znamená zlepšenie podmienok pre jedných a zhoršenie pre druhých. V prípade baktérie (nesprávne) nazývanej „požieračkou tela“, Vibrio vulnificus, je prvá situácia veľmi priaznivá pre jej rozmnožovanie. „Zvýšenie teploty mora prispieva k intenzívnejšiemu rozmnožovaniu baktérií, vrátane rodu Vibrios,“ vysvetľuje Gema Fernández Rivas, zástupkyňa Španielskej spoločnosti pre infekčné choroby a klinickú mikrobiológiu (Seimc), pričom vysvetľuje dôvody nárastu počtu prípadov sepsy.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zdôraznilo sezónne riziko spojené s prítomnosťou tejto baktérie. V súčasnosti sa tento patogén prirodzene vyskytuje v pobrežných slaných vodách, kde sa mieša slaná a sladká voda, najmä pri vysokých teplotách a nízkej salinite. „Hoci infekcie spôsobené Vibrio sú na našom kontinente stále relatívne zriedkavé, v posledných rokoch sa v niekoľkých krajinách na pobreží Baltského mora zaznamenal ich nárast,“ uvádza sa v správe.
Rozšírenie geografického výskytu viedlo k objaveniu sa V. vulnificus v nových regiónoch, ako je Baltské more, sever USA a oblasti Južnej Ameriky vzdialené od Karibskej oblasti. Vzorky odobraté za posledných 60 rokov v rámci výskumu pomocou spotrebiča na nepretržité zaznamenávanie planktónu (CPR) ukazujú, že za posledné štyri desaťročia sa na pobreží Severného mora zaznamenal nárast výskytu rodu Vibrio, uvádza sa v analýze Katalánskej agentúry pre bezpečnosť potravín.
Bolo to obzvlášť zreteľné počas letných období s dlhotrvajúcimi vlnami horúčav a vyššími teplotami vody, ako napríklad v roku 2018, keď bolo zaznamenaných 445 prípadov, čo je viac ako trojnásobok ročného priemeru (126) zaznamenaného v rokoch 2014 až 2017. Rivas zdôrazňuje, že ich halofilný charakter robí pobrežné morské prostredje s „optimálnym obsahom soli a teplými teplotami“ ideálnym miestom na „život“.
Katalánska inštitúcia konštatuje, že prvé výskumy jeho prítomnosti vo vode a lastúrnikoch ukázali nízku prevalenciu, ale následné výskumy zistili, že sa často vyskytuje vo vode a lastúrnikoch na pobreží Stredozemného mora a dokonca aj na pobreží Biskajského zálivu. „V Stredozemnom mori sme mali prípady, vždy boli,“ komentuje Rivas.
V Galízii boli za posledných 20 rokov zaznamenané tri veľké ohniska Vibrio parahaemolyticus: jedno v roku 1999 s 64 prípadmi spojenými s konzumáciou surových ustríc; druhá v roku 2004 s 80 prípadmi a ďalšia s približne 100 prípadmi spojenými s konzumáciou kreviet v roku 2012. Od roku 2012 sa však pozoruje zreteľná zmena v epidemiológii tohto patogénu: namiesto veľkých ohnísk ochorenia sa zaznamenávajú ojedinelé prípady spôsobené rôznymi a navzájom nesúvisiacimi kmeňmi, zvyčajne spojenými s konzumáciou miestnych rybích produktov.
Koľko druhov Vibrio vulnificus existuje a čo spôsobuje každý z nich?
Existujú tri rôzne biotypy V. vulnificus, z ktorých biotyp 1 (alebo C) je spojený s ťažkými prípadmi ochorenia u ľudí, biotyp 2 (alebo E) je spojený s chovom úhorí a biotyp 3, veľmi vzácny, bol doteraz objavený len v Izraeli. Prvý biotyp je príčinou úmrtí a amputácií, pre ktoré sa baktéria nazýva „mäsožravá“.
Jedného kontaktu s baktériou však nestačí, aby patogén prejavil svoju najagresívnejšiu stránku. „Môže dôjsť k otravám z jedla, ale baktéria sa môže dostať do organizmu aj cez ranu,“ vysvetľuje Ribas. „Virulencia bude závisieť od stavu pacienta, najmä u osôb s oslabeným imunitným systémom [imunosupresívnych]. Práve v takýchto prípadoch sa môžu vyvinúť ťažké formy sepsu.“
Rizikovými faktormi, ktoré prispievajú k silnejšiemu pôsobeniu baktérie, sú chronické ochorenia pečene, cukrovka, hemochromatóza, AIDS a alkoholizmus. „Musíme sledovať konzumáciu morských plodov a rýb po dôkladnej tepelnej úprave. A tiež v prípade poranenia na pláži alebo pri existencii predchádzajúceho poranenia pozorne sledovať proces hojenia a jeho priebeh,“ odporúča mikrobiologička.
Ďalší krok: zvýšenie ostražitosti
Zároveň navrhuje posilniť dohľad zo strany systémov verejného zdravia. „V súčasnosti táto infekcia nepodlieha povinnému registrovaniu, ale vzhľadom na nárast ochorení by sme jej mali venovať väčšiu pozornosť.“ Zdôrazňuje, že nejde o paniku, ale o to, aby sme „vedeli, že baktéria cirkuluje, a že ak nebudeme hľadať a registrovať prípady ochorenia, nezistíme, čo sa skutočne deje“.
ECDC preto vyzýva krajiny, ktoré môžu byť týmto problémom postihnuté, aby „vytvorili systém sledovania ochorenia, pretože počet registrovaných prípadov je pravdepodobne nižší ako skutočný“.
Kým sa tak stane, Rivas opisuje, ako sledovať možné infekcie: „Objavujú sa pľuzgiere, ktoré sú bolestivé. Ak si všimnete, že sa to zhoršuje a sprevádza to hlbšie poškodenie kože, je potrebné rýchlo vyhľadať lekársku pomoc.“
Okrem predpísania liekov je potrebné „otvoriť ranu, aby sa dobre vypláchla a zabránilo sa šíreniu, odobrať vzorku na laboratórne vyšetrenie baktérie a určiť jej citlivosť na antibiotiká, aby sa mohol vybrať najvhodnejší liek.“ Predstaviteľka Seimc zdôrazňuje, že napriek obavám vyvolaným jednotlivými prípadmi sa táto baktéria v našej krajine vyskytuje veľmi zriedka: „Pracujem v nemocnici 22 rokov a za celý ten čas som mala len dva prípady.“
