Investor a finančný poradca José Luis Díaz vysvetľuje, prečo plánovanie dovolenky ako fixných výdavkov môže zabrániť finančným katastrofám a ako automatizovať sporenie, aby ste si mohli užívať prítomnosť bez ohrozovania budúcnosti.
Máloktorá vec sa očakáva s takou netrpezlivosťou ako dovolenka. Ale málokto sa na ňu pripravuje tak nerozumne. Tento paradox pozoruje José Luis Díaz, profesionálny investor špecializujúci sa na vzdelávanie v oblasti osobných financií a finančných opcií. Každé leto si tisíce ľudí užívajú more, hory alebo vzdialené mestá… na úver. Problém nastáva neskôr: mesiace (dokonca roky) splácania úverov, ktoré financovali niekoľko dní dovolenky.
„Plánovanie konkrétneho rozpočtu na dovolenku má zásadný význam pre dobré riadenie osobných financií,“ tvrdí. „Dôvod je zrejmý: dovolenka nie je dodatočný výdavok, ale nevyhnutnosť pre naše duševné a fyzické zdravie. Ak ju neplánujeme z finančného hľadiska, riskujeme, že sa stane „čiernou dierou“, zvýši naše výdavky a destabilizuje celý náš ročný rozpočet.“
Diaz tvrdí, že dovolenka by sa nemala považovať za luxus alebo dodatočný výdavok, ale mala by byť zahrnutá do ročného rozpočtu rovnako ako hypotéka, nájomné alebo poistenie auta. Takýto prístup mení všetko: umožňuje vopred naplánovať výdavky, rozložiť ich na časti a vyhnúť sa najčastejšej chybe – zadlženiu sa, aby sme si mohli oddýchnuť.
„Kľúčom je považovať ich za ďalší fixný výdavok. Keď zahrniete dovolenku do svojho ročného finančného plánu, môžete rozložiť výdavky na 12 mesiacov, vyhnúť sa dlhom a užiť si dovolenku bez výčitiek svedomia, pretože peniaze na ňu ste už odložili,“ vysvetľuje. A konkretizuje to jednoduchým pravidlom: „Odporúčam vyčleniť na dovolenku 5 – 10 % ročného príjmu, v závislosti od vašich priorít a finančnej situácie. Ak zarobíte 30 000 eur ročne, je celkom rozumné vyčleniť na dovolenku 1500 – 3000 eur ročne.“
To sa môže zdať ako zdravý rozum, ale údaje hovoria o opaku: podľa Diaza si 3 z 10 ľudí, ktorí idú na dovolenku, na to berú osobné úvery v priemere vo výške 6000 eur, ktoré splácajú počas 12–18 mesiacov. Príliš vysoká cena za niekoľko týždňov oddychu.
V tejto situácii sa objavujú stratégie, ktoré sa zdajú byť neškodnejšie, ako napríklad „požičať si“ peniaze sľubom, že ich neskôr vrátite. Ale ani tie nefungujú. „Absolútne to neodporúčam. Táto stratégia je mentálna pasca, ktorá môže vytvoriť veľmi nebezpečné finančné návyky,“ varuje. „Porušujete disciplínu šetrenia, vytvárajú si dlh voči sebe samému, ktorý je najľahšie odpustiť, a vytvárajú veľmi nebezpečný precedens. Ak to urobíte raz „pretože sú sviatky“, čo vám zabráni urobiť to pre drahú večeru, rozmar alebo niečo iné?“
A čo navrhuje ako realistickú alternatívu? Systém, ktorý odstraňuje silu vôle z rovnice a mení šetrenie na niečo automatické. Jeho obľúbeným nástrojom je princíp „najprv zaplať sebe“. „Hneď ako dostanete výplatu, automaticky preveďte 10–15 % na samostatný účet, ku ktorému máte obmedzený prístup. Trik spočíva v tom, že používate percentá, nie pevné sumy, takže vždy budete šetriť úmerne k tomu, čo zarobíte.“
Tento systém nielenže uľahčuje šetrenie, ale aj znižuje finančný stres. „Šetrenie by malo byť vo finančnom pláne ako dýchanie, nie niečo, čo robíte, „keď zostanú peniaze“, ale niečo, čo robíte, aby ste mohli žiť pokojne a mali slobodu voľby,“ tvrdí. „Rozdiel medzi tými, ktorí šetria, a tými, ktorí nešetria, spočíva v systémoch šetrenia, nie v sile vôle. Tí, ktorí sa spoliehajú na to, že si každý mesiac spomenú na šetrenie, vždy zlyhajú. Tí, ktorí tento proces automatizujú, však nakoniec dosiahnu svoj cieľ.“
Odmena presahuje rámec peňazí. Pre Diaza je zvyk šetriť neviditeľnou, ale rozhodujúcou hranicou medzi tými, ktorí žijú v finančnej neistote, a tými, ktorí si užívajú stabilitu. „Byť úsporný z princípu je to, čo oddeľuje tých, ktorí spia pokojne, od tých, ktorí sa budia o tretej ráno a trápia sa kvôli peniazom. Finančné zdravie nie je o tom, koľko zarobíte, ale o tom, ako narábate s tým, čo máte.“
Nie je to otázka vysokých príjmov, ale otázka návykov. „Videl som ľudí s vysokými platmi, ktorí žijú v strese, pretože minú všetko, čo zarobia, a iných s skromnými príjmami, ktorí však systematicky odkladajú peniaze a žijú so závideniahodným duševným pokojom,“ tvrdí. „Úspory vám dávajú právo voľby a slobodu, umožňujú povedať „nie“ práci, ktorá sa vám nepáči, a „áno“ novým príležitostiam, a čo je najdôležitejšie, zbavujú vás neustálej úzkosti, ktorú spôsobuje absencia finančnej rezervy.“
A keď sa tieto úspory premenia na investície, zmeny sú radikálne: „Je to rozdiel medzi tým, či ste otrokom peňazí, alebo či peniaze pracujú pre vás.“
Ale ako skombinovať túžbu vybudovať si stabilnú finančnú budúcnosť s potrebou užívať si prítomnosť? Je možné mať všetko? Pre Diaza je kľúčom prestať vnímať tieto veci ako protikladné ciele. „To je kľúč k akémukoľvek dobrému finančnému rozhodnutiu: nájsť rovnováhu medzi tým, čo ma robí šťastným dnes, a tým, čo nepoškodzuje moju budúcnosť,“ hovorí. „Dovolenku a voľný čas považujem za oprávnené výdavky v rámci svojho ročného rozpočtu, nie za „rozmar“, za ktorý sa potom môžem cítiť vinný. Určité percento svojich príjmov venujem voľnému času a dovolenke, rovnako ako určité percento venujem dlhodobým úsporám, takže oba ciele existujú vedľa seba a nekonkurujú si.“
A opäť, hlavné je automatizácia. Žiadna improvizácia a závislosť od momentálnej nálady. „Kľúčom je automatizácia úspor aj dovolenkových prostriedkov. Všetko musí byť automatizované, aby ste sa nemuseli dohodovať sami so sebou.“ Okrem toho uplatňuje pravidlo proporcionality: ak rastú jeho príjmy, rastú aj jeho možnosti sporiť a jeho rozpočet na voľný čas.
Nie je to o tom, aby ste žili v askéze v očakávaní lepšej budúcnosti alebo míňali prítomnosť bez ohľadu na zajtrajšok. „Neodopieram si život v očakávaní, že „raz“ budem mať dosť peňazí, ale ani neobetujem svoju budúcnosť kvôli okamžitým potešeniam alebo zbytočným výdavkom pod vplyvom impulzov,“ zhrňuje. „Skutočné bohatstvo je možnosť užívať si prítomnosť s vedomím, že budujete svoju budúcnosť.“
Keď konečne príde čas dovolenky, ďalšou výzvou je kontrola výdavkov bez zbytočných starostí. Aj tu existujú technologické pomôcky, hoci odborník trvá na tom, že by mali byť nástrojmi, nie okovami. „Technológie by mali zjednodušovať, nie komplikovať. Na dovolenku osobitne odporúčam Splitwise, ak cestujete v skupine, pretože táto aplikácia umožňuje automaticky deliť výdavky a vyhnúť sa nepríjemným hádkam o tom, kto komu čo dlží.“
Pre individuálnu kontrolu spomína aplikácie ako YNAB alebo PocketGuard, ktoré umožňujú nastaviť konkrétny rozpočet na cestu a upozornia vás, keď sa blíži k limitu. K tomu môžete pridať jednoduchý trik: zapnúť bankové upozornenia v reálnom čase, vďaka ktorým budete vždy vedieť, na čo míňate peniaze.
A ak uprednostňujete klasiku? Excel alebo Google Sheets stále fungujú. „Vytvorte jednoduchú tabuľku s rozpočtom na dovolenku rozdeleným do kategórií (ubytovanie, stravovanie, zábava, doprava) a aktualizujte skutočné výdavky. Dôležité nie je nájsť perfektnú aplikáciu, ale nájsť nástroj, ktorý budete používať neustále a ktorý vám poskytne reálny obraz vašich výdavkov, bez toho, aby sa stal obsesiou, ktorá vám pokazí dovolenku.“
Veď nakoniec je dôležité nielen prežiť do konca mesiaca, ale urobiť to slobodne, bez strachu a s istotou, že si môžete dovoliť žiť… a oddychovať.
