Nález skamenelín starých 130 miliónov rokov na rímskom nálezisku v Maroku zmätil archeológov svojím nemožným geologickým pôvodom.
Počas archeologických vykopávok na malom ostrove pri pobreží Atlantického oceánu v Maroku archeológovia objavili niečo záhadné: morské skameneliny z doby dinosaurov, starostlivo zachované medzi rímskymi pozostatkami z 1. storočia nášho letopočtu. Čo robili tieto praveké pozostatky na mieste, kde sa nikdy nemohli vytvoriť?
Nález na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase
Ostrov Mogador, ktorý sa nachádza naproti marockému mestu Es-Suwayra, je masív skamenených dún z pleistocénu, geologicky mladý, len 2 milióny rokov starý. V roku 2009 však boli počas vykopávok starovekej rímskej osady objavené dve skamenené pozostatky brachiopodov – morských tvorov s lastúrami podobnými mäkkýšom – ktorých vek sa odhaduje na 132–129 miliónov rokov. Tieto skameneliny nielenže nepatria ostrovu, ale pochádzajú z doby, keď dinosaury vládli Zemi a Atlantický oceán ešte neoddeľoval Afriku od Ameriky.
Ostatky boli nájdené vo vrstve odpadu obsahujúcej keramiku, sklo a kovové predmety z rímskej doby. Zaujímavé je, že neboli jediné: v 60. rokoch boli v tej istej rímskej enkláve nájdené ďalšie štyri podobné skameneliny v amfore. Druh bol identifikovaný ako Lamellaerhynchia rostriformis, typický pre hauтериvský obdobie, fázu raného kriedového obdobia.
Odkiaľ sa tam vzali?
Najbližšia geologická stopa, ktorá umožňuje nájsť tieto skameneliny, sa nachádza približne 50 kilometrov juhovýchodne, v oblasti medzi Agadir a Es-Suweira. Tam sú kriedové usadeniny bohaté na skameneliny tohto druhu brachiopódov. Tieto skameneliny sa nemohli dostať na ostrov prirodzenou cestou, čo nevyhnutne predpokladá zásah človeka: niekto ich nazbieral, prevezol a starostlivo umiestnil v rímskej osade Mogador.
Najzaujímavejšie je, že skameneliny nemajú žiadne stopy po spracovaní alebo manipulácii, ako keby boli zachované v takom stave, v akom boli nazbierané. Prečo ich potom tak starostlivo prepravovali?
Skameneliny ako rituálne alebo magické predmety
Nie je to prvý prípad, keď sa skameneliny objavili v starovekých archeologických kontextoch. Z paleolitu je známe, že ľudia zbierali skameneliny nie pre ich praktické využitie, ale zo symbolických, duchovných alebo magických dôvodov. V starovekých kultúrach boli skameneliny považované za amulety, predmety sila alebo dokonca hmatateľné dôkazy existencie mýtických bytostí.
V tomto zmysle mohli byť skameneliny z Magodaru používané ako rituálne predmety alebo talizmany s liečivými alebo ochrannými vlastnosťami. Existujú historické zmienky o tom, ako niektoré kultúry interpretovali tieto predmety ako symboly plodnosti alebo protilátky proti chorobám. Rimania už v skutočnosti používali skamenené mušle ako amulety a niektorí klasickí autori pripisovali skameneným pozostatkom morských tvorov magické vlastnosti.
Nie je vylúčené, že rímski obyvatelia Mogadora – vzdialenej, ale s obchodnými cestami spojenej pobrežnej kolónie – mohli tieto skamenené brachiopody používať na podobné účely.
Produkt výmenného obchodu?
Ďalšia hypotéza je ešte zaujímavejšia. Mogador bol v staroveku dôležitým obchodným centrom, mal prístup k prírodnému prístavu chránenému lagúnou a bol prepojený s fénickými a rímskymi obchodnými sieťami. Ostrov, známy v klasických prameňoch ako Cherne, bol identifikovaný ako miesto, kde sa z mäkkýšov vyrábal cenný purpurový farbivo určený pre elitu ríše.
Odborníci sa domnievajú, že skameneliny sa sem mohli dostať v dôsledku obchodu s kočovníkmi z vnútrozemia Maroka, ktorí cestovali po horských oblastiach, kde sa nachádzajú ložiská brachiopodov. Výmene za soľ, ryby alebo priemyselné tovary mohli tieto skupiny odovzdávať Rimanom skameneliny, ktoré podľa nich mali symbolickú alebo estetickú hodnotu.
Tretia verzia poukazuje na obchodníkov so santalovým drevom, ktoré Rimania veľmi cenili a ktoré tiež pochádzalo z regiónov, kde boli nájdené skameneliny. Skameneliny tak mohli byť prepravované ako prírodné kuriozity alebo dokonca ako darčeky spolu s inými exotickými tovarmi.
História, ktorá mení náš pohľad na minulosť
Tento objav, podrobne opísaný v nedávnej štúdii uverejnenej v časopise The Journal of Island and Coastal Archaeology, nielen rozširuje naše vedomosti o každodennom živote v rímskych kolóniách severnej Afriky, ale aj opäť otvára zaujímavé otázky o tom, ako starovekí ľudia chápali čas, prírodu a okolitý svet.
Napriek tomu, že Rimania nepoznali geologickú časovú os, neboli im cudzie symbolické sily prírodných objektov. Skameneliny mohli pre nich predstavovať niečo magické, posvätné alebo jednoducho krásne, hodné zachovania. To, že sa dostali do Magodoru a dnes sa nachádzajú medzi pozostatkami rímskeho riadu, je tichým svedectvom starovekej citlivosti, ktorá nás dodnes udivuje.
Okrem toho skutočnosť, že tieto skameneliny neboli nájdené v hrobkách alebo chrámoch, ale v domácom prostredí, svedčí o každodennom používaní týchto predmetov. Možno zdobili domy, slúžili ako osobné amulety alebo boli súčasťou miestnych rituálov, ktoré sa dnes stratili v hmlách dejín.
Jedno je jasné: tento nález nie je len paleontologickou kuriozitou, ale otvára jedinečné okno do toho, ako starí Rimania a pravdepodobne aj miestni obyvatelia vnímali stopy vzdialenej minulosti a prehodnocovali ich. V zbere, preprave a uchovávaní skamenelín je možné sledovať hlboko ľudskú túžbu po spojení so svetom, ktorý bol pred nami, tajomným a nepochopiteľným.
