Neuralink požadovala odstránenie stoviek fotografií svojich experimentov na opiciach. Vyšetrovanie odhalilo to, čo spoločnosť chcela utajiť: smrteľné chyby, netransparentnosť a etické dilemy, ktoré sú základom jej technológie.
Diego Sechas, biológ: „Oživiť dinosaury je možné, ale bolo by to hrozné; najviac sa bojím, že sa ocitneme v „Jurskom parku“, kde budeme obnovovať vyhynuté druhy na vytvorenie zábavného parku.“
V šialenom závode o prepojenie ľudského mozgu s umelou inteligenciou sa Neuralink podarilo zaujať vedúcu pozíciu v tejto oblasti. Spoločnosť založená Elonom Muskom v roku 2016 sľúbila vyliečiť neurologické ochorenia, obnoviť pohyblivosť u ľudí s paralýzou a nakoniec urýchliť symbiózu medzi ľuďmi a strojmi. Za jej futuristickou históriou sa však skrýva veľmi temná epizóda, ktorú by Neuralink najradšej pochoval… v doslovnom zmysle.
V rokoch 2017 až 2020 Neuralink uskutočnil svoje prvé experimenty na primátoch v spolupráci s Kalifornskou univerzitou v Davise, štátnou inštitúciou USA. Počas týchto rokov bolo najmenej dvanásť opíc podrobených operáciám implantácie mozgových implantátov v rámci testov, ktoré podľa vyhlásenia spoločnosti mali za cieľ vytvoriť základ pre jej súčasný technologický vývoj. Nie všetky testy však prebehli podľa očakávaní a niektoré z nich skončili smrťou zvierat za okolností, ktoré boli kvalifikované ako nedbanlivosť zo strany skupín na ochranu práv zvierat aj bývalých zamestnancov.
Teraz sa zistilo, že Neuralink oficiálne požiadala o zničenie stoviek fotografií a videozáznamov, ktoré boli natočené počas týchto experimentov. Materiály zahŕňali röntgenové snímky, lekárske správy, záznamy operácií a ďalšie zábery zhotovené na území univerzity. Spoločnosť chcela zabrániť zverejneniu týchto záznamov. Dôvod? Prítomnosť záberov, ktoré kruto ukazovali následky ešte nedokonalých a potenciálne nebezpečných testov.
Jeden z najznepokojujúcejších prípadov zdokumentovaných vo vnútorných archívoch sa týka smrti opice po implantácii mozgu pomocou lepidla, ktoré nebolo schválené na takéto procedúry. Materiál vyvolal závažnú vedľajšiu reakciu s fatálnymi následkami. Podľa bývalých zamestnancov nešlo len o chirurgickú komplikáciu, ale o výsledok nesprávneho technického riešenia.
V reakcii na rastúcu kritiku spoločnosť Neuralink verejne vyhlásila, že všetky použité zvieratá boli pred operáciami „nevyliečiteľne choré“. Dokumenty však túto verziu vyvracajú. Niektoré opice strávili viac ako rok v priestoroch Kalifornskej univerzity v Davise, než podstúpili akýkoľvek chirurgický zákrok, a v tom čase bol ich zdravotný stav stabilný.
Rozhodnutie požiadať o zničenie archívov vyvolalo novú diskusiu o hraniciach spolupráce medzi technologickými spoločnosťami a štátnymi univerzitami. Do akej miery by mali akademické inštitúcie ustupovať požiadavkám svojich súkromných partnerov? Kto má právo rozhodovať o tom, čo zachovať a čo vymazať z histórie vedy?
„Nedostatok transparentnosti v týchto testoch podkopáva dôveru verejnosti k technológii, ktorá aj tak už teraz kladie pred nás obrovské etické dilemy,“ poznamenáva Ryan Merkley, riaditeľ pre otázky verejnej politiky neziskovej organizácie Physicians Committee for Responsible Medicine (PCRM), ktorá stála na čele časti súdnych žalôb s cieľom získať informácie o experimentoch.
Neuralink už takéto experimenty nepotrebuje. Spoločnosť už dávno dostala zelenú od FDA na klinické testovanie na ľuďoch. Spoločnosť dokonca verejne oznámila, že jej prvý pacient už dokáže ovládať kurzor pomocou myšlienok. Ale duchovia minulosti sú stále prítomní a rozhodnutie odstrániť vizuálne stopy hovorí o projekte viac ako akýkoľvek reklamný spot.
