Prvú jurskú „príbuznú“ súčasných papagájov – rybu zo skupiny piknodontov, ktorá žila pred 148 miliónmi rokov, teda v dobe dinosaurov – opísali paleontológovia z Varšavskej univerzity a Štátneho geologického ústavu – PIB. Čeľusť tejto ryby bola objavená v Svätokrížskych horách.
Ryba vo veku 148 miliónov rokov
„Je to prvý takýto nález na území Poľska a v širšom zmysle strednej a východnej Európy, pretože doteraz boli známe len exempláre zo západnej Európy. Týmto môžeme doplniť poznatky o evolúcii piknodontov z doby dinosaurov v „našej“ časti Európy, ktorá bola doteraz prakticky bielou škvrnou,“ povedal v rozhovore pre PAP vedúci týchto výskumov Dr. Daniel Tyborowski z geologickej fakulty Varšavskej univerzity.
Neobyčajne dobre zachovanú zubatú hornú čeľusť dravých rýb z jurského obdobia (pred približne 148 miliónmi rokov) našiel Daniel Tyborowski pred niekoľkými rokmi pri vykopávkach v lome Owadów-Brzesinki (severozápadný okraj Svätých hôr).
„Na konci jurského obdobia bola táto oblasť súostrovím tropických ostrovov uprostred plytkej morskej oblasti. Medzi ostrovčekmi sa vytvárali lagúny, v ktorých vrel život, vrátane bohatej ichthyofauny,“ pripomenul paleontológ špecializujúci sa na evolúciu morských stavovcov.
Nájdená čeľusť patrila paprskoplútvym rybám z skupiny piknodontov (Pycnodontiformes) – vyhynutej vetvy evolúcie útesových rýb, ktoré svojím tvarom a spôsobom života pripomínali súčasné papagájovité ryby. „Táto skupina sa objavila na začiatku éry dinosaurov v triasovom období (pred 240 miliónmi rokmi) a vyhynula na konci eocénu (pred približne 35 miliónmi rokmi). Vrchol biologickej rozmanitosti tieto ryby dosiahli práve na konci jurského obdobia (pred 160 až 145 miliónmi rokov), keď boli dôležitou súčasťou lagúnových a útesových morských ekosystémov,“ povedal výskumník.
Ako vyzerala ryba pred stovkami miliónov rokov?
Popisovaná ryba bola malá – podľa výskumníka mala priemer asi 20-30 centimetrov (priemer, pretože tieto ryby mali pomerne guľatý tvar); bola to útesová ryba, ktorá žila v kŕdľoch. „Z iných, úplnejších nálezov vieme, že tvar prednej časti papule tejto ryby pripomínal zobák – odtiaľ aj porovnanie so súčasnými papagájovými rybami, hoci tieto zvieratá nie sú príbuzné,“ povedal.
Ako poznamenal, charakteristickým rysom piknodontov boli ich zuby, ktoré mali tvar plochých a širokých gombíkov, trochu pripomínajúcich zrnká štrku. „Takáto konštrukcia zubov bola prispôsobená na konzumáciu tuhej potravy. Potrava piknodontov zahŕňala mäkkýše, slimáky, ježovky, branchiopody, kôrovce a dokonca aj iné ryby. Ploché a mimoriadne pevné zuby fungovali ako mlynské kamene, ktoré drvili a rozdrvili aj tú najtvrdšiu korisť na jemnú kašu. Pri požívaní tvrdej potravy týmto rybám pomáhali vyvinuté čeľuste, ku ktorým prirastali silné svaly. Ploché zuby a pevné kosti čeľustí spôsobovali, že aj najviac obrnené zvieratá sa báli piknodontov,„ hovorí paleontológ.
Aby sa dozvedeli viac o ‚poľských‘ jurských “príbuzných“ papagájových rýb, vedci vykonali mikro-tomografickú analýzu zubov hornej čeľuste.
Výsledky výskumu ukázali, že zuby zadnej časti hornej čeľuste sa vyznačovali podstatne väčšou hustotou tkanív ako zuby prednej časti papule. „To znamená, že ryba na drvenie koristi používala hlavne zuby umiestnené v hĺbke papule. Tento objav je prekvapujúci, pretože u piknodontov známych z Nemecka podobné röntgenové vyšetrenia ukázali zvýšenú hustotu tkanív tvoriacich zuby prednej časti dolnej čeľuste. Máme teda do činenia s opačnou špecializáciou zubov dolnej a hornej čeľuste. Používanie zadných zubov na drvenie koristi sa zdá logické, pretože u väčšiny piknodontov sa pozoruje zväčšenie zubov smerom k hltane. Možno, že v tejto skupine rýb došlo k evolúcii akéhosi druhu asymetrie vo fungovaní žuvacieho aparátu,“ vysvetlil výskumník.
Výsledky výskumu boli opísané v časopise „Geological Quarterly“ doktorom Danielom Tyborowskim a Veronikou Vernou, expertkou na rekonštrukciu skamenelín zo Štátneho geologického ústavu – PIB vo Varšave. Tyborski plánuje ďalšie výskumy nasledujúcich exemplárov, pretože počas vykopávok bolo nájdených oveľa viac pozostatkov rýb z tejto skupiny.
Zabudnuté svety
Zástupca šéfredaktora časopisu „Wszystko co Najważniejsze” (Všetko najdôležitejšie) Michal Klosowski v článku „Smyśl zapomnianych światów” (Význam zabudnutých svetov) poznamenáva, že:
„Veď v konečnom dôsledku je to práve to, čo vždy hľadáme – stopy zmyslu, úlomky cieľa, artefakty myslenia, záblesky túžby po niečom väčšom, aj keď je to len starobylé bohatstvo v podobe mincí alebo ďalšia pyramída. Každá jednoduchá línia kameňov z bronzovej alebo železnej doby svedčí o nejakom záblesku myšlienky a cieľa.
Vzhľadom na to nie je prekvapujúce, že archeológia triumfuje v Poľsku, krajine odsúdenej na večnú dočasnosť, uviaznutej v histórii posledných dvesto rokov, neustále „medzi“, neustále potrebujúcej obnovu a hľadanie zmyslu.“
Okrem toho si kladieme otázky: prečo neandertálec, pochovávajúc svojich blízkych v iránskej jaskyni Šanidar, zanechal im na poslednú cestu kresby a voňavé kvety? Alebo ako to bolo s kočovnými národmi Veľkej stepi? Čo ich ťahalo na západ? Prečo Germáni tak nenávideli Rím a vandali nemohli nechať hlavné mesto ríše na pokoji? Čo spája koniec zlatého veku kultúry Pueblo s malou ľadovou dobou a aký zmysel majú skalné maľby, ktoré sa nachádzajú v každej geografickej šírke? Možno nie na všetko existujú odpovede, možno nie vždy máme k dispozícii najnovšie zariadenia, radary a drony. Ale existuje vášeň, ktorú nemožno preceňovať. A sú otázky, ktoré nedajú pokoj. Veď egyptská civilizácia nemohla prísť z temnoty vnútrozemských oblastí kontinentu, musela prísť zo strany svetla. Nakoniec, život nemá svoj počiatok v tme, ale vo svetle,“ dodáva Michal Klosowski.
