Vedci z Adam Mickiewiczovej univerzity v Poznani prispeli k odhaleniu tajomstiev jednej z najstarších poľnohospodárskych osád sveta. „Senzácia priamo z Çatalhöyüku“, píšu médiá o výsledkoch analýzy DNA ľudí pochovaných na tomto mieste. Objavy vrhajú nové svetlo na život obyvateľov neolitickej osady.
Vedci z Poľska získavajú medzinárodné uznanie vďaka významnému príspevku k rozvoju svetovej vedy. Ich vášeň, vedomosti a vytrvalosť prinášajú ovocie v podobe objavov, ktoré priťahujú pozornosť najväčších výskumných centier a prestížnych vedeckých časopisov. Tak je to aj v prípade skupiny výskumníkov z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani na čele s profesorom Arkadiuszom Marcinczakom z Fakulty archeológie a doktorom Maciejom Chylenským z Fakulty biológie.
Odborníci sa mnoho rokov podieľali na medzinárodnom projekte a s veľkým nadšením skúmali tajomstvá Çatalhöyük, jednej z najstarších poľnohospodárskych osád na svete, ktorej obyvatelia osídlili územie dnešného Turecka v neolite.
Skúmali poklad UNESCO. Dôležitý prínos poľských vedcov
Çatalhöyük – dôležité neolitické osídlenie v strednej Anatólii, zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ktoré sa vyznačuje najmä nálezom impozantných ženských figúrok, domov, do ktorých sa vchádzalo cez strechu, a nezvyčajných pohrebísk – tam boli nájdené pozostatky stoviek ľudí, ktorí boli pochovaní v jamách pod svojimi domami. Skupina z Poľska sa zúčastnila medzinárodného výskumného projektu. V rámci výskumu bola analyzovaná DNA 131 ľudí pochovaných v domoch. Na základe toho vedci dospeli k mnohým zaujímavým záverom.
– Najnovšie výskumy uverejnené v časopise Science vrhajú nové svetlo na jednu z najstarších známych poľnohospodárskych osád sveta – Çatalhöyük v dnešnej Turecku. Analýza 131 genómov ľudí pochovaných pod podlahami domov tejto osady ukazuje niečo prekvapivé: v priebehu času obyvatelia vytvorili komunity založené nie toľko na pokrvných väzbách, ako na spoločnom živote a… silnej pozícii žien.
Pokročilý výskum DNA neolitických obyvateľov Čatal-Hüyük
Výskumníci zistili, že na začiatku existencie Čatal-Hüyük boli pochovávaní hlavne členovia jednej rodiny, ale postupom času sa v hroboch začali objavovať aj nepokrvní ľudia. To svedčí o transformácii výlučne rodinných väzieb na širšie sociálne komunity. Tento fakt potvrdzuje aj analýza stravovania – ľudia pochovaní v jednom dome konzumovali podobné potraviny, čo naznačuje, že zdieľali nielen priestor, ale aj každodenný život. Okrem toho, vďaka genetickým výskumom a určovaniu pohlavia pochovaných bolo zistené, že dievčatá boli pochovávané s väčším množstvom pohrebných darov.
– Vypočítali sme, že v 70-100 % prípadov potomkovia ženského pohlavia zostávali viazaní na domovy, zatiaľ čo dospelí potomkovia mužského pohlavia mohli odísť. Zistili sme tiež preferenčné zaobchádzanie s pochovanými bábätkami a dievčatami, pričom ženy dostávali päťkrát viac pohrebných darov ako muži, uvádzajú výskumníci v časopise Science.
Osada v Çatalhöyük. Nové výsledky výskumu odhalili tajomstvá jeho obyvateľov
Osada v Çatalhöyük bola objavená v 60. rokoch 20. storočia a hneď upútala pozornosť výskumníkov svojou veľkosťou, ako aj zaujímavými nástennými maľbami a unikátnymi ženskými figúrkami, ktoré vyvolali „hypotézy o matriarchálnom charaktere spoločnosti“. Najnovšie výskumy dokazujú, že „ženy zohrávali dominantnú úlohu v spoločnosti, ktorá obývala osadu v Çatalhöyük“, uvádza zdroj. Všetky nálezy, od figúrok a malieb až po výsledky genetických výskumov, vytvárajú obraz spoločnosti orientovanej vo väčšej miere na dominanciu žien – úplne odlišnej od štruktúr, ktoré poznáme z neskoršieho neolitu, kde dominovali muži.
– Postavenie žien sa stáva obzvlášť dominantným na konci hlavnej fázy osídľovania, ktoré v tom čase malo asi tisíc obyvateľov. To zodpovedá zintenzívneniu rituálnych obradov, veľkému množstvu nástenných malieb s námetovými scénami a osobitnému vzťahu k rohatému dobytku. Nahromadenie všetkých týchto prvkov bolo posledným akordom v živote osady. Rozpadá sa na niekoľko malých osád a väčšina obyvateľov ju opúšťa. To znamená koniec blízkovýchodného modelu neolitu založeného na dominantnej úlohe žien a možno aj začiatok novej etapy, v ktorej začínajú dominovať muži, čo je tak zrejmé v európskom neolite, — cituje profesor Arkadiusz Marciniak.
