Stavali starovekí Egypťania mrakodrapy? Fascinujúci objav v delte Nílu

Posledné archeologické vykopávky v severovýchodnom Egypte, na mieste Tell Nabasha, odkryli zaujímavé ruiny starovekého mesta Imet. Medzi najvýznamnejšie nálezy patria viacposchodové domy-veže a monumentálna slávnostná budova spojená s bohyňou Wadžet.

Viacposchodové domy starovekého Egypta

Tím výskumníkov pod vedením doktora Nikiho Nilsena z Manchesterskej univerzity vedie vykopávky v starovekom meste Imet. Vedci objavili okrem iného aj viacposchodové domy pripomínajúce veže. Konštrukcie tohto typu, postavené zo suchých tehál, svedčia o vysokej hustote obyvateľstva a potrebe optimálneho využitia obmedzeného mestského priestoru. Pravdepodobne boli osídlené v 4. storočí pred naším letopočtom, keď Imet prežíval svoj rozkvet.

Satelitné snímky na archeologickej službe

Existenciu viacpodlažných domov najprv potvrdili satelitné snímky s vysokým rozlíšením, ktoré odhalili zhluky starovekých stavieb z hliníkových tehál. Tím archeológov potvrdil ich existenciu na mieste a zároveň objavil pozostatky dláždeného priestoru na spracovanie obilia a ohrady pre zvieratá. Tieto nálezy svedčia o fungovaní mestského hospodárstva a organizácii každodenného života.

Stavali starovekí Egypťania mrakodrapy? Fascinujúci objav v delte Nílu

Žena s hlavou kobry

Nemenej pôsobivé sú pozostatky veľkej slávnostnej budovy s podlahami z vápenného omietky a masívnymi stĺpmi. Bola postavená v období Ptolemaiovcov (332-30 pred n. l.) pozdĺž procesnej cesty vedúcej k chrámu bohyne Wadžet – patrónky Dolného Egypta, zobrazovanej v podobe okrídlenej kobry alebo ženy s hlavou kobry. Poloha budovy a jej monumentálny charakter naznačujú, že mala dôležitý náboženský význam. Zaujímavé je, že existujú dôkazy o tom, že procesná cesta bola opustená v polovici obdobia Ptolemaiovcov, čo môže svedčiť o zmenách v náboženských obradoch.

Každodenný život v delte Nílu

Počas vykopávok archeológovia narazili aj na početné pamiatky, medzi ktorými bola zelená fajansová figúrka ušebti z 26. dynastie, kamenná doska s vyobrazením boha Harpokratesa a ochrannými symbolmi, ako aj hudobný nástroj spojený s bohyňou Hathor – patrónkou radosti a hudby.

Nálezy v Imete vrhajú nové svetlo na každodenný život, duchovno a urbanistiku v delte Nílu v neskorom období starovekého Egypta. Ako zdôrazňuje Dr. Nielsen, tieto výskumy otvárajú novú kapitolu v pochopení tohto regiónu a poukazujú na jeho význam nielen ako náboženského centra, ale aj ako rozvinutého mestského centra v posledných storočiach nezávislého Egypta.

Návrat hore