Tento bumerang zo slonovej kosti, objavený v jaskyni na juhu Poľska, je najstarší v Európe a svedčí o tom, že prví Homo sapiens na tomto kontinente už ovládali zložité technológie výroby.
Keď príde reč na bumerangy, ako prvé nám napadnú tradície austrálskych domorodcov. Objav na juhu Poľska však túto predstavu radikálne zmenil. V malej jaskyni v Karpatoch archeológovia objavili bumerang z slonovej kosti mamuta, ktorý je s vekom približne 40 000 rokov nielen najstarší v Európe, ale pravdepodobne aj najstarší na svete. Tento nástroj, precízne vyrezaný z mamutieho klu, nás núti prehodnotiť to, čo sme vedeli o tvorivých schopnostiach a technických zručnostiach prvých Homo sapiens na kontinente.
Výskum uverejnený v časopise PLOS One prináša mimoriadne presné datovanie, ktoré tento artefakt priraďuje k kľúčovému momentu neskorého paleolitu. Nie je to len zaujímavý nález, ale okno do kognitívnych a technologických zručností našich predkov. Podľa výskumného tímu je tento objekt „jedným z najstarších známych exemplárov tohto zložitého nástroja v Európe a možno aj na svete“.
Nález, ktorý mätie a fascinuje
História tohto bumerangu sa začína v 80. rokoch, keď archeológovia skúmali jaskyňu Obrazowa na juhu Poľska. Tam, medzi červenkastými usadeninami, našli súbor unikátnych predmetov: tesáky, ľudské kosti, vyvŕtané zuby líšky a zakrivený kus slonovej kosti dlhý asi 72 centimetrov. Ich tvar a spracovanie boli natoľko špecifické, že výskumníci ich rýchlo spojili s jednostrannými bumerangmi, ktoré používali domorodé národy v Queenslande v Austrálii.
Po desaťročia bolo datovanie tohto predmetu sporné. Analýza vykonaná v roku 1996 priniesla prekvapivo nedávny výsledok: približne 18 000 rokov, čo sa zdalo nezlučiteľné s archeologickým kontextom. Autori novej štúdie podozrievali, že tento výsledok bol skreslený modernými znečisťujúcimi látkami, ako sú lepidlá použité pri konzervácii. Na vyriešenie tohto problému použili nepriamu stratégiu: datovali zvieracie kosti a ľudské pozostatky nájdené v tej istej vrstve náleziska.
Vďaka kombinácii analýzy starovekej DNA, stabilných izotopov a bayesovských štatistických modelov sa tímu podarilo s vysokou presnosťou datovať vrstvu VIII, kde bol nájdený bumerang. Výsledky naznačujú, že artefakt bol vyrezaný medzi 42 290 a 39 280 rokmi pred súčasnosťou s pravdepodobnosťou 95,4 %.
Pokrokové technológie v ľadovej Európe
Tento bumerang nebol len ohnutou vetvou. Bol starostlivo vyrezaný, vyleštený a upravený. Vypuklá strana, zodpovedajúca vonkajšej časti klyku, má umelé diagonálne ryhy. Na opačnej, plochej strane sú viditeľné tenké paralelných línie a hlbšie línie, ktoré mohli byť dekoratívne. Okrem toho sú tu zvyšky červeného pigmentu, pravdepodobne okru, čo naznačuje, že predmet mohol mať symbolický alebo rituálny význam.
Jedným z najzaujímavejších aspektov je jeho zjavná orientácia na použitie pravou rukou, čo naznačuje, že prví Homo sapiens už mali ustálenú preferenciu ruky. Opotrebenie na niektorých miestach naznačuje, že sa často používal, a archeológovia ho opisujú ako predmet na uchopenie, nie ako hrot nasadený na rúčku. Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o multifunkčný nástroj, ktorý sa pravdepodobne používal na lov, v domácnosti alebo dokonca pri šamanských obradoch.
Porovnanie s inými európskymi artefaktmi ukazuje, aký neobvyklý je tento nález. V Nemecku boli nájdené drevené vrhacie palice staré až 300 000 rokov, ale nemajú zakrivený tvar a špecifický dizajn bumerangu. Skutočnosť, že je vyrobený zo slonovej kosti, materiálu, ktorý je oveľa odolnejší, ale zložitý na spracovanie, svedčí o pozoruhodnom zámere a technickej zručnosti jeho výrobcov.
Unikátny ľudský a kultúrny kontext
Najúžasnejšie je, že tento predmet nebol nájdený osamotený. Vedľa bumerangu boli objavené ľavá distálna falanga, vyrezaný zub a prívesky z tesákov arktickej líšky. Autori interpretujú túto súpravu ako možné rituálne pohrebisko. Morfologická a genetická analýza potvrdila, že kosť patrila Homo sapiens, a izotopová analýza naznačuje, že človek sa stravoval pozemskou potravou a pravdepodobne sladkovodnými rybami, súdiac podľa obsahu dusíka a síry.
Okrem toho, kamenné predmety spojené s týmto nálezom vykazujú jasné znaky ranej aureánskej kultúry, tradície, ktorá sa rýchlo rozšírila po Európe pred približne 42 000 rokmi. Táto kultúra sa vyznačuje explóziou symbolického správania: figúrky zo slonovej kosti, hudobné nástroje a zdobené pracovné nástroje. Bumerang z Obrazovej ideálne zapadá do tohto obrazu tvorivosti a technickej dokonalosti.
Výskum dokonca naznačuje, že artefakt mohol byť vyrobený mimo jaskyne a prenesený tam. Zvyšky slonovej kosti použitej na jeho výrobu neboli nájdené, čo potvrdzuje hypotézu o mobilnej a špecializovanej výrobe. Jaskyňa tak pravdepodobne nebola len úkrytom, ale priestorom so zložitými funkciami, možno miestom stretávok alebo rituálnych obradov.
Prehodnotenie predsudkov o minulosti
Tento objav vyvracia rad rozšírených predstáv o technologickej evolúcii človeka. Dlho sa predpokladalo, že nástroje ako bumerangy boli miestnymi vynálezmi obmedzenými na konkrétne regióny, ako napríklad Austrália. Nálezy v Poľsku však naznačujú, že zložité technologické nápady vznikali nezávisle v rôznych regiónoch planéty.
To tiež vyvracia myšlienku, že prví Homo sapiens v Európe boli technologicky primitívni v porovnaní so svojimi nasledovníkmi. Tento bumerang ukazuje, že už vtedy existovala schopnosť spracovávať zložité materiály, zmysel pre estetiku a možno aj rozvinuté symbolické myslenie.
Samotní autori štúdie tvrdia, že tento artefakt „ilustruje technické zručnosti aj kognitívne schopnosti Homo sapiens pri výrobe zložitých nástrojov“. Táto veta dobre vystihuje význam nálezu: nejde len o staroveký predmet, ale o priamy dôkaz vynaliezavosti a tvorivého potenciálu, ktoré naši predkovia prejavili v drsných klimatických podmienkach a nepriateľskom prostredí.
