Po väčšinu 20. storočia bola Antarktída považovaná za geologicky pasívny blok s malou tektonickou aktivitou v porovnaní s ostatnými kontinentmi. Najnovšie výskumy však ukazujú, že v dávnej minulosti bola táto oblasť poznačená vnútornou dynamikou. Pod jej ľadovým povrchom sa skrýva horské hreben, ktorý prekvapil geológov.
Tento útvar bol predmetom nedávnych výskumov, ktoré poukazujú na oveľa aktívnejšiu históriu, ako sa predtým predpokladalo. Horniny, z ktorých sa skladá, prevažne granitové, svedčia o mnohých epizódach deformácie spojených s cyklami zdvíhania a erózie, čo dokazuje, že tento horský masív nebol v priebehu času statický.
Ktorý horský masív pred 500 miliónmi rokov spôsobil revolúciu v geológii?
Východná Antarktída podľadovcové hory Hamburger predstavujú zlomový moment v modernej geológii. Tento horský masív, úplne pochovaný pod niekoľkými kilometrami ľadu, je starý približne 500 miliónov rokov. Jeho objav v roku 1958 bol možný vďaka seizmickým metódam použitým sovietskou expedíciou.
Tieto hory dosahovali výšku porovnateľnú s Alpami a vznikli v dôsledku zrážky kontinentálnych blokov, ktoré dali vznik superkontinentu Gondwana.
Geodynamický proces zahŕňal čiastočné topenie hornín a hromadenie materiálu v zemskej kôre, čo viedlo k výraznému zdvihnutiu tejto oblasti.
Postupom času hmotnosť týchto útvarov viedla k ich čiastočnému poklesu. Neskôr ľadová pokrývka pôsobila ako prírodný konzervačný prostriedok a udržala ich v takmer nedotknutom stave po stovky miliónov rokov.
Úlomky týchto hornín boli nájdené v blízkosti ľadovca Denman, čo môže poskytnúť nové informácie o ich dĺžke a vnútornej štruktúre.
Prečo sú nálezy v pohorí Hamburger tak dôležité pre geológov?
Analýza minerálov, ako je zirkón, zohrala dôležitú úlohu pri rekonštrukcii chronológie týchto horských hrebeňov. Tento minerál funguje ako tepelný a chemický registrátor geologických procesov, čo umožňuje presne datovať udalosti, ako je vznik, zrútenie a erózia pochovaných hôr.
Získané údaje naznačujú, že zdvihnutie pohoria Hamburger začalo pred približne 650 miliónmi rokov, dosiahlo svoj vrchol pred približne 580 miliónmi rokov a zrútenie začalo približne pred 500 miliónmi rokov.
Počas tohto obdobia zohrávalo kľúčovú úlohu pôsobenie zemskej kôry, ktoré generovalo prúdy horúcej horniny, ktoré prispievali k štrukturálnej nestabilite horského hrebeňa.
Tieto procesy, hoci podzemné a pomalé, mali viditeľné dôsledky na vývoj povrchu kontinentu. Prítomnosť veľkého horského hrebeňa ovplyvnila cirkuláciu ľadu a rozloženie ľadovcov, čo zase ovplyvnilo klimatické podmienky planéty.
Tektonické zmeny horského hrebeňa a ich klimatický vplyv na Antarktídu
Jedným z hlavných záverov štúdie, ktorú vykonal geológ Timothy Polsen a uverejnil v časopise Earth and Planetary Science Letters, je priama súvislosť medzi vývojom týchto horských hrebeňov a transformáciou tektonických platní v regióne.
Cykly formovania a erózie týchto hôr prispeli k presmerovaniu cirkulácie ľadových más, čo pravdepodobne malo priamy vplyv na globálne podnebie.
Táto súvislosť medzi subglaciálnym reliéfom a klimatickou dynamikou zdôrazňuje dôležitosť zakopanej topografie v geologických a atmosférických procesoch. V tomto zmysle sa Antarktída stáva prirodzenou laboratóriou na štúdium toho, ako môže vnútrozemie ovplyvňovať javy na povrchu, a to aj v takých extrémnych podmienkach, aké panujú v polárnych oblastiach.
Hoci väčšina týchto štruktúr zostáva nedostupná kvôli hrubej vrstve ľadu, technologické pokroky umožňujú vykonávať presnejšie výskumy pomocou seizmických senzorov a geochemických analýz. S vývojom nových nástrojov bude možné získať úplnejší obraz o horskom systéme skrytom pod Antarktídou.
