V priebehu štúdie, ktorú vykonali vedci z Cambridge University (Veľká Británia), bol objavený mechanizmus, vďaka ktorému aspirín môže znížiť metastázovanie niektorých druhov rakoviny stimuláciou imunitného systému.
V štúdii uverejnenej v časopise „Nature“ vedci tvrdia, že objav tohto mechanizmu prispeje k prebiehajúcim klinickým skúškam a môže viesť k cielenému použitiu aspirínu na prevenciu šírenia niektorých druhov rakoviny a k vývoju účinnejších liekov na prevenciu metastázovania rakoviny.
Vedci varujú, že u niektorých ľudí môže aspirín mať závažné vedľajšie účinky a v súčasnosti prebiehajú klinické štúdie s cieľom určiť, ako ho bezpečne a účinne používať na prevenciu šírenia rakoviny, preto by sa ľudia mali poradiť s lekárom pred začatím užívania.
Štúdie vykonané na pacientoch s rakovinou ukázali, že ľudia, ktorí denne užívajú aspirín v nízkych dávkach, majú menšie rozšírenie niektorých druhov rakoviny, ako je rakovina prsníka, čreva a prostaty, čo viedlo k vykonaniu klinických štúdií. Doposiaľ však nebolo presne známe, ako aspirín môže zabrániť metastázovaniu.
V tejto štúdii vedci uvádzajú, že ich objav o tom, ako aspirín znižuje metastázovanie rakoviny, bol náhodný. Skúmali proces metastázovania, pretože hoci rakovina vzniká na jednom mieste, 90 % úmrtí na rakovinu nastáva, keď sa rakovina rozšíri do iných častí tela.
Vedci chceli lepšie pochopiť, ako imunitný systém reaguje na metastázovanie, pretože keď sa jednotlivé rakovinové bunky oddelia od primárneho nádoru a rozšíria sa do iných častí tela, sú obzvlášť citlivé na imunitný útok. Imunitný systém dokáže rozpoznať a zabiť tieto osamelé rakovinové bunky účinnejšie ako rakovinové bunky vo väčších primárnych nádoroch, ktoré často vytvárajú prostredie potláčajúce imunitný systém.
Vedci predbežne analyzovali 810 génov myší a objavili 15 génov, ktoré ovplyvňujú metastázovanie rakoviny. Zistili najmä, že u myší, ktorým chýbal gén produkujúci proteín ARHGEF1, sa vyskytovalo menej metastáz rôznych primárnych rakovín pľúc a pečene. Vedci zistili, že ARHGEF1 potláča typ imunitných buniek nazývaných T-bunky, ktoré dokážu rozpoznať a zabiť metastatické rakovinové bunky.
Aby bolo možné vyvinúť liečebné metódy založené na tomto objave, bolo potrebné nájsť spôsob, ako lieky pôsobia na tento gén. Vedci sledovali signály v bunkách a zistili, že ARHGEF1 sa aktivuje, keď sú T-bunky vystavené pôsobeniu zrážacieho faktoru krvi nazývaného tromboxán A2 (TXA2). Pre vedcov to bolo neočakávané zistenie, pretože TXA2 je už dobre známy a súvisí s účinkom aspirínu.
TXA2 produkujú trombocyty, bunky krvného obehu, ktoré pomáhajú zrážať krv a zabraňujú krvácaniu z rán, ale niekedy spôsobujú srdcové infarkty a mŕtvice. Aspirín znižuje produkciu TXA2, čo vedie k antikoagulačným účinkom, ktoré sú základom jeho schopnosti predchádzať infarktom a mŕtvici. Nová štúdia ukázala, že aspirín zabraňuje šíreniu rakoviny tým, že znižuje hladinu TXA2 a uvoľňuje T-bunky z potlačenia. Výskumníci použili myšací model melanómu, aby preukázali, že u myší, ktorým podávali aspirín, sa frekvencia metastázovania znížila v porovnaní s kontrolnou skupinou myší, a to v závislosti od uvoľnenia T-buniek z potlačenia TXA2.
Profesor Rahul Roychoudhury* z Cambridge University, ktorý viedol výskum, poznamenáva: „Napriek pokroku v liečbe rakoviny mnohí pacienti s rakovinou v ranom štádiu podstupujú liečbu, ako je chirurgické odstránenie nádoru, ktorá ich môže potenciálne vyliečiť, ale potom ochorejú opäť kvôli rastu mikrometastáz: rakovinových buniek, ktoré sa rozšírili do iných častí tela, ale zostávajú v latentnom stave.
Väčšina imunoterapeutických liekov je vyvíjaná na liečbu pacientov s diagnostikovanou metastatickou rakovinou, ale keď sa rakovina prvýkrát rozšíri, objaví sa jedinečná terapeutická príležitosť, keď sú rakovinové bunky obzvlášť citlivé na imunitný útok. Dúfame, že terapie zamerané na toto okno zraniteľnosti budú mať obrovský potenciál v prevencii recidív u pacientov s ranými štádiami rakoviny, ktorí sú vystavení riziku recidívy.
Výskumníci poznamenávajú, že aspirín alebo iné lieky, ktoré môžu pôsobiť na tento mechanizmus, môžu byť potenciálne menej nákladné ako terapie založené na protilátkach, a teda dostupnejšie po celom svete. V budúcnosti plánujú výskumníci pomôcť preniesť svoje práce do klinickej praxe v spolupráci s profesorkou Ruth Langley z oddelenia klinických štúdií MRC na University College London, ktorá vedie klinickú štúdiu Add-Aspirin s cieľom zistiť, či aspirín môže zastaviť alebo spomaliť opätovný výskyt rakoviny v ranom štádiu.
